JA VOAYER_part 2

Prípravy prvej výstavy nahých žien
16.07.2016, Bratislava

Začal som s prípravami celej udalosti. Je šesťdesiattri dní pred výstavou. Dnes tú krátkosť času viem skutočne oceniť. Na neskúseného človeka je to na propagáciu a prípravu akcie, aká ešte nebola, celkom krátke obdobie. Len že v mojej hlave nikdy neexistovali dôvody, ale spôsoby. Ani raz som nezapochyboval, že by som to nestihol, že by som nezohnal ženy, či nedokázal osloviť dostatok ľudí. Iba som konal. Do niekoľkých dní som mal od stola vybavenú bezpečnostnú službu, požiarne povolenie, zdravotníka a dokonca aj masérku. Už sa stačilo venovať len hľadaniu modeliek. Dôležité však bolo nájsť aj nejakých partnerov, ktorí by mi zapožičali BDSM nábytok a rôzne sexuálne pomôcky. No a potom tých, ktorí by výstavu spropagovali výmenou za pozíciu medzi mediálnymi partnermi. Všetko s vedomím, že som bez peňazí a bývam v kancelárii. A ver tomu, že ani táto prvá výstava nemala 27
nízke náklady. Na predstavách je najzákernejšie to, že nemajú rozpočtový strop. „Mal by som získať medzi partnerov nejaké rádio,“ prebehlo mi mysľou. Našiel som teda zoznam slovenských rádií a poslal jediný mail. Do Rádia Anténa Rock.

19. 07. 2016, 09:39
Dobrý deň,
chcem sa informovať, či by ste mali záujem stať sa mediálnym partnerom výstavy nahých žien, ktorú organizujeme v Bratislave. Viac informácií nájdete tu: xxx Poprosím, stránku nikam nezdieľajte, ešte nie je oficiálne spustená. V prípade otázok ma neváhajte kedykoľvek kontaktovať. Majte krásny a pokojný deň

19. 07. 2016, 11:06
To je aké parádne :) posielam zodpovedným na marketing a isto sa dohodnete :) pekný day Ľ.

19. 07. 2016, 11:17
Zdravím Vás,
som veľmi rád, že sa Vám náš nápad s výstavou páči. My sme z neho taktiež veľmi nadšení :)
Budem veľmi rád, ak sa dohodneme. Tento týždeň (asi už zajtra) začne Ticketportal s predajom vstupeniek a radi by sme v prípade partnerstva dali Vaše logo aj na vstupenky :)

19. 07. 2016, 15:54
Dobrý deň, prosím kontaktujte obchodné oddelenie. Mail ako aj číslo nájdete tu: www.radio services.sk
SiFon

Na druhý deň sme si telefonicky upresnili podmienky a zrazu som mal veľkého mediálneho partnera. Veľmi ma to potešilo. Úžasný pocit získať na akciu, ktorá zatiaľ existuje len v mojej hlave, takto ľahko veľkého mediálneho partnera. Súčasne s tým som dohodol spolu prácu s Ticketportalom. Päťdesiatsedem dní pred akciou som spustil predpredaj na moju prvú a hneď takto veľkú verejnú udalosť v živote. Pripravil som prvú tlačovú správu, poslal ju Miriam a potom všetkým novinárom a redakciám, na ktoré som na internete našiel mailový kontakt.

Lístky sa začali predávať od prvých dní. Ich narastajúci počet som so záujmom sledoval niekoľkokrát za deň. Bol to veľmi príjemný pocit vidieť, ako si ľudia kupujú, údajne nie lacné lístky (dvadsaťjeden v predpredaji a na mieste dvadsaťdeväť eur) na udalosť, ktorá sa uskutoční prvýkrát. Doslova sme predávali vzduch. O to viac som vďačný za pozíciu, akú má VO AYER dnes. Na akúkoľvek mediálnu kampaň nemám finančné prostriedky. Využívam teda všetok svoj voľný čas pri počítači a píšem o výstave, kde a komu sa dá. Vytvoril som profily na twitteri @voayer1, instagrame @voayerofficial a samozrejme na facebooku @VoayerOfficial. Ten facebookový som musel mesiac pred poslednou pražskou výstavou vytvoriť znova, pretože ho natrvalo zrušili. A to tam bolo už viac ako tisíc fanúšikov. Nahota ešte stále niektorých ľudí, zdá sa, pohoršuje. Mám aj pinterest a tumblr, ale tie ma zatiaľ nijako zvlášť nezaujali. Vytvoril som facebookovú udalosť, pretože ak ju nemáš, akoby tvoja akcia ani neexistovala. Okamžite sa tam začali nahlasovať moji známi a priatelia. O niekoľko dní iná fb stránka s podstatne väčšou fanúšikovskou základňou taktiež vytvorila udalosť na moju výstavu a prihlásilo sa do nej v priebehu nie koľkých dní okolo štyritisíc ľudí. Wow, povzdychol som si. Kapacita priestorov je na celú vý stavu len tisícdvesto ľudí. Ak príde polovica z nich, mám vypredané. Dnes už viem, že mnohí
ľudia svoju účasť v týchto udalostiach zaklikávajú len z prestíže, aby ich priatelia videli, aký aktívny život žijú. Sám mám medzi priateľmi chalana, ktorý dokáže byť podľa tohto meradla na troch udalostiach súčasne. No aj tak ma tento záujem o moju prvú akciu v živote, hoci falošný, potešil. Nepochybne to malo na výstavu veľmi pozitívny vplyv. Píšem do Ticketportalu, kedy bude akcia na ich webe zaradená na titulku a zároveň sa pýtam, ako vidia predpredaj. Dnes už napríklad viem, že keď promujem výstavu s niekoľkomesačným predstihom, predaj nemusí byť zo začiatku taký silný. Má na to vplyv veľa faktorov. Pred predaj k druhej výstave odštartoval excelentne a sám zistíš, ako to nakoniec dopadlo.

09.08.2016, 13:31
Dobrý deň, ešte ma zaujíma, akým spôsobom sa ocitnú akcie na titulke Vášho webu. Čo hovoríte na náš predaj? Majte krásny a pokojný zvyšok týždňa

09.08.2016, 14:04
Dobrý deň prajem,
predaj ma prekvapuje :) myslím, že by sme sa vedeli dostať na homepage niekedy koncom augusta, keď bude po festivaloch...
ďakujeme

V nasledujúcich dňoch sa moja činnosť nie koľkokrát opakovala. Poslal som zopár verzií tlačovej správy všetkým dostupným redakciám, vrátane tých zahraničných. Nerozumel som, prečo o tom nepíšu viacerí, je predsa leto, uhorková sezóna a ja im ponúkam informácie ku skutočne unikátnej udalosti. Dnes chápem, že aj v ich biznise platia kruté pravidlá. Jedny noviny už nenapíšu o udalosti, o ktorej informovali konkurenti. Teda pokiaľ to nie je udalosť so skutočne zvučným cvengom.

Aký už teraz, po štyroch výstavách, postupne získavam. Vtedy som im ponúkal iba moju predstavu, fotografie prázdnych priestorov, kde sa bude podujatie konať a niekoľko pekných promo fotiek decentných aktov, ktoré už stihol Robo nafotiť. Spoznali sme skvelé ženy. Bezprostredne sa s nami zoznámili, vyzliekli a nemali problém stať sa tvárami, resp. tela mi výstavy. Dokonca sme točili aj videá, ktoré nájdeš na youtube kanáli VOAYER. Pozri si ich čo najskôr, pomaly ich mažú, beťári puritánski. (doplnené 22.10.2022 - youtube kanál už dávno definitívne zmazali) Ďalším zásadným pravidlom je, že denníky či týždenníky nenapíšu o udalosti viac ako týždeň pred jej spustením. Dnes je rýchla doba a valí sa na nás kvantum informácií z každej strany. Udržať pozornosť čitateľa či diváka je pre nich náročné. Hoci pri pohľade na tie in formácie, ktoré poskytujú, sa to zdá ako nemožné. Ak som chcel články zadarmo, a ja som chcel, musel som zniesť fakt, že o tom napíšu tesne pred podujatím.

Dnes už týmto stresom netrpím. Viem, že za jeden deň dokážem predať dosť veľa lístkov. Vtedy som tieto informácie nemal a ani ma to nezaujímalo. Keďže bolo leto a moja dcérka u svojej mamy, trávil som denne v tých dvoch bytoch na Laurinskej väčšinu svojho času. Jednak ma bavilo sledovať ľudí, ktorí sa špacírovali po korze a jednak som rozmýšľal, ako to celé zariadim. Od partnerských e-shopov spoutana.cz a bdsmforyou.eu som mal prisľúbené vybrané druhy BDSM nábytku, pomôcok a iných sexuálnych dekorácií. Predstavy naberali reálnejšie kontúry. No zhmotňovať sa začali až týždeň pred akciou, keď sme to všetko doviezli.


Parkovali sme na Kamennom námestí, odkiaľ sme všetok dovezený sortiment nosili po pešej zóne.
„Zariaďujete si fitko?“ pýta sa ma staršia pani na ulici.
„Dobrý deň, presne tak, domáce fitko,“ nechávam ju v omyle, zatiaľ čo si popravujem konštrukciu nožičky z kozy, na ktorej bude „cvičiť“ jedna z modeliek.

V požiarnej správe sa písalo, že k danému počtu ľudí, ktorých chcem počas jedného vstupu vpustiť do priestorov, musím zabezpečiť prístup k druhému schodisku. Inými slovami musíme prebúrať tehlovú a tridsaťpäť centimetrov hrubú priečku medzi dvoma bytmi. Mali sme toľko roboty s fotením nahých žien, až sme päť dní pred výstavou zistili, že tam tá priečka stále je. A od jej odstránenia závisela celá výstava. Bezpečnosť je prvoradá! Doteraz sa smejem, keď si pozerám zábery z ešte nezverejneného dokumentu, ako vŕtam zbíjačkou do tých tehál.
Aj po štvrtej výstave môžem napísať, že vystavovať nahé ženy si vyžaduje viac manuálnej práce, než by sa zdalo.

„Osuťové“ stretnutie

Večer, tri dni pred výstavou, sme sa konečne prezbíjali. Uvedomil som si, že zbíjať bolo za čias Juraja J. oveľa jednoduchšie. Ešteže som požičal skutočnú zbíjačku a nesnažil sa to spraviť tou príklepovou vŕtačkou, ktorá sa na začiatku zdala ako správne náradie. Robo, Martin a ja sme boli jednoducho radi, že tento skutok sa už stal. Vďaka tejto svedomitej a tri dni trvajúcej činnosti sme si však vytvorili ďalšiu prácu. Vedľa potrebného otvoru totiž vyrástla pyramída nepotrebného stavebného materiálu. Vo vedrách sme to vynášali z prvého podlažia cez celý dvor a nahádzali do neďalekého kontajnera. Poriadna fuška! Až počas obeda sme si v neďalekej reštaurácii skutočne vydýchli.
Už len priviesť do oboch bytov elektrický prúd z rozvodnej skrine na prízemí, rozmiestniť nábytok, pomôcky a môžeme sa pustiť do upratovania. Kamarát Peter, vo voľnom čase rybár-chovateľ a elektrikár mi z dvoch tridsať metrových káblov vytvoril predlžovačky, ktorými sme ten skutočne životný zážitok osvetlili. Dominantou každej výstavy však bola tma. Chcel som vytvoriť atmosféru, v ktorej by návštevníci nemali pocit, že na nich niekto neustále pozerá.

Pustili sme sa do dokončenia podstavcov pre modelky. Na tom najväčšom hneď pri vstupe ležali dve. Tých sa ľudia mohli aj dotýkať. Aj preto sa nám tam hromadili masy návštevníkov. Celý čas pred výstavou som mal v hlave jednu zásadnú otázku: Zmestia sa do tohto priestoru naraz všetci tí ľudia? Pýtal som sa na to kohokoľvek, kto sa tam spolu so mnou ocitol. Každá výstava má totiž svoj strop a počet návštevníkov je vždy limitovaný. Prvú výstavu som zorganizoval tak, že si návštevníci prejdú celý priestor a vrátiť sa z druhého bytu do prvého sme im už z hľadiska bezpečnosti nedovolili. Nechcel som ten priestor preplniť. Vážim si preto, že ste to všetci tí, ktorí ste videli prvú výstavu, rešpektovali. Východ z výstavy viedol cez prebúranú priečku, schodiskom, železnou bránou až na Námestie SNP. Zážitkom bolo vidieť aj tieto priestory. Na menšom podstav ci bola umiestnená klietka s modelkou, ktorá nechcela byť nikde inde, len v nej.
„Tak, a na tom najmenšom podstavci bude stáť žena pripútaná ku krížu visiacom na stene, aby sa vypínal nad ľuďmi,“ napadlo mi počas jedného z večerov, ktoré som osamote strávil v tom opustenom priestore.
„Wow, tak túto pozíciu si rezervujem pre seba,“ znela prvá reakcia jednej z modeliek, keď som ju oboznámil s mojou predstavou. Kríž v tvare písmena X mi vyrobil Marián, človek pohybujúci sa v slovenskej bdsm komunite, ktorý sa ponúkol, že mi rád pomôže. S Robom a Martinom sme ho pripevnili ku stene tak, aby sa oň modelka mohla aj oprieť. Kríž a klietka sa vy skytli na každej z mojich výstav. Na zvyšných dvoch výstavách boli dokonca kríže dva. Že je to skutočne jedna z najnepohodlnejších pozícií som zistil až na tej tretej, keď sa najstaršia modelka (54), akú som doposiaľ vystavil, po hodine a pol rozhodla vo výstave nepokračovať. Vraj to už pre ňu nie je. Zložili a rozmiestnili sme ostatný BDSM nábytok. Jedna žena na zemi, ďalšia s roztiahnutými nohami na kovovom tróne a prvý byt uzatvárala modelka s obojkom, pripútaná reťazou k stene.
Všetci traja sme tam už nejaký ten deň spali, takže sme si mohli dovoliť pracovať do ranných hodín. V to ráno, presne dva dni pred výstavou, ma zobudil telefonát od správcu budovy.
„Dobré ráno, ten kontajner budete musieť vyprázdniť.“
„Dobré ráno, aký kontajner myslíte?“ „No, práve mi volali smetiari, že jeden z kontajnerov je plný stavebného odpadu, ktorý sa tam nesmie vyhadzovať.“
„Aha, dobre, vybavím to.“

Nebolo to vôbec príjemné prebudenie a ešte nepríjemnejšia bola predstava, že všetku tú suť budeme musieť vyložiť a umiestniť nie kam inam. Ale kam? A to sme v ten deň zostali
len dvaja, pretože Robo musel ísť do práce.
„Martin, vstávaj, máme menší problém. Volal správca, že musíme uvoľniť kontajner, pretože sa tam ten stavebný odpad nemá dávať.“
„Ako to myslíš, uvoľniť?“ spýtal sa ma ešte rozospatý a naťahujúci sa na troch polystyrénoch, zakrytý záclonou.
„Musíme to vybrať a dať niekam inam.“

„Dobre teda,“ skonštatoval, akoby to bolo úplná maličkosť. A to je presne to, čo mám na
ňom najradšej.

Pokoj, s akým pristupuje k životu. Obklopiť sa takýmito ľuďmi je šťastie. Zišli sme ku kontajnerom. Prvé, čo som si na tom kontajneri všimol bola veľká nálepka oznamujúca, čo všetko sa dovnútra nesmie dávať. Síce špinavými, no hrubými písmenami tam svietil nápis STAVEBNÝ ODPAD.
„Toto tam včera nebolo?“ pýtam sa s iróniou v hlase ešte rozospatého Martina.
„Asi hej, veru. Čo už...“ dodal.
„Aj tak. Ako tí smetiari zistili, že je tam stavebný odpad, keď sme navrch nahádzali ten bežný? “ pýtam sa a zároveň si aj odpovedám. Stačilo sa doňho zaprieť, nedal sa posunúť ani o centimeter. Mohlo tam byť pokojne aj tristo kilogramov stavebného odpadu. Premiestni li sme teda všetku tú suť asi do päťdesiatich plastových vriec, a tie sme schovali vedľa schodiska, popri ktorom návštevníci výstavy opúšťali priestory. A ak si jeden z tých, ktorí ich tam videli, teraz aspoň vieš, čo v nich bolo.


Pokračovanie: Zákulisie natáčania najkontroverznejšej prechádzky ulicami Bratislavy...