po Hlad e Ni e

Chcela som napísať ódu na dotyk.
Objavovala by som objavené - každý predsa od narodenie potrebuje hladiť, cítiť dotyk, sálajúce teplo dlane, pohladenie nám celý život pripomína, že nás niekto miloval keď sme boli bezmocní a bezbranní, pohladenie sa nedá nahradiť ničím. Vymeniť sa dá hladenie len za iné hladenie. Nič iné nedokáže duši spraviť také teplo, nič nevie telu dodať vitalitu, nič iné nás nepovzbudí tak ako pohladenie. Je to energia, ktorú prenášame na objekt svojej náklonnosti.

Máme hlad po hladení, častejšie, omnoho častejšie ako po iných prejavoch.

Po hladení môže byť hlad po niečom inom :-)