Samozrejmosť

Je večer a pozeráme spolu film. Zo spomienok, ktoré si v hlave opakujem, mi začína tvrdnúť. Ihneď si to všimneš a otočíš sa smerom k nemu. Začneš ho hladiť, hrať sa s ním a tlačíš naň. Vieš že to milujem, vidíš ako ma to dostáva, provokuješ ma. Navrhnem, aby sme si išli "ľahnúť" do postele, s čím súhlasíš a hneď sa aj zberáme. Ideme po schodoch a ja sledujem tvoj vrtiaci sa zadoček. V hlave si šepkám ,,len nech to výjde". Vojdeme do izby, ihneď si ľaháš a ja zatiaľ pripravím prostredie. Stlmím svetlo, zapálim sviečky a hneď ležím vedľa teba. Ty si už otočená chrbtom a šepkáš mi, že dnes nemáš náladu. Vypínam svetlo, hasím sviečky a znova sa vnáram do postele s vyhasnutou nádejou. Pomaly to začínam brať ako samozrejmosť