Nostalgia

November je hlavne príjemná pieseň.
To ostatné, čo evokuje, sú posledné tri písmená názvu. Bŕŕ.

Mihla sa mi spomienka na chlapa, ktorý dochádzal na terapiu. Auto zaparkoval tak ďaleko, aby nemal nikto ani najmenšie tušenie, čo tam asi vybavuje. Zrejme niečo chcel , a vopred sa za to hanbil. Nakoľko sa nepodarilo naladiť na jeho myšlienkové pochody, vyprchalo to skôr, ako začalo.

Nikomu do hlavy nevidíme, tak je lepšie, ak používame na vyjadrenie slová , tak klasicky, hlasivkami, lebo písané si každý vyloží inak.
Často, veľmi často sa to stáva. Ľudia, ktorí nepustia telefon z ruky pomaly ani v sprche, nedokážu vyjadriť svoje pocity v priamom prenose /k inej osobe, nie k Vesmírnemu bankomatu/.

Vlastne možno ani nevieme zhrnúť svoje želania do slov. No a to je chyba! Blížia sa tie sviatky, kedy sa želania plnia, tak poďme trénovať, vyslovme, čo túžime mať, dať, prijať...

Zázraky sa dejú.