Majetnícky vzťah

Dlhšie som hľadala muža, pre ktorého budem jediná žena. Nenašla som ho. O tom akou cestou som prešla, radšej inokedy. Našla som však skvelého kamoša na zoznamke, s ktorým som online rozoberala všetky moje pokusy s rôznymi pánmi dokonalými. Väčšinou sme sa na tom spolu tak nasmiali, že aj keď som mala depresiu z mojich neúspechov, tiekli mi zároveň slzy smiechu z jeho komentárov.

Sám bol v patovej situácii, čo sa týka vzťahu. Mal svoje dievča, ktoré ako hovoril, ho už nenapĺňa láskou, ale potreby mu stále plní skvele a jej potreby zjavne napĺňal dokonale on. Hľadal však niekoho na pokec, keďže robil týždňovky dosť osamelý v zahraničí a potreboval trochu socializácie, ktorú mu ona už nedávala. Vzájomne sme si pomohli.

Z písania sa stal zvyk. Zo zvyku závislosť. Ako to už býva. Po troch mesiacoch sme sa stretli. A presne ako sa dalo čakať, začali lietať amorove šípy, alebo presnejšie povedané hormóny sa búrili. Po pár stretkách sme sa konečne odhodlali zistiť či si budeme rozumieť rovnako skvele v posteli, ako si rozumieme v slovných prekáračkách a bozkávaní. No čo myslíte? :) Jasné, že to tam bolo.

No a potom som zistila, že to aj tak nič nemení na veci. On stále má svoju milenku, kvôli skvelému sexu na aký je zvyknutý. Kamarát mi povedal: nebuď majetnícka. Keďže to cítiš ako krivdu, znamená to, že si zamilovaná. Skús ho milovať tak, že mu dovolíš byť šťastným nielen s tebou. Musíš v sebe potlačiť to majetníctvo. Veď už si veľká baba.

Neznášam, keď mi niekto povie, že som silná žena, veľká baba. Je to akoby sa odo mňa očakávalo, že všetko zvládnem sama. To musím? Čo všetko musím obetovať, aby som mala naozaj muža, ktorého budem milovať a on mňa? Viete sa vzdať majetníctva vo vzťahu? Ja sa obávam, že ja nie.