Čo od teba chcem 2

Je pre mňa prekvapivé, že si niekto myslí, že by som svojej žene nasadil elektrický obojok ako si to myslí pani @nepatrna. Neviete kto som, čo som zažil ani aký som... Možno, ak budem mať ešte dosť síl hrabať sa v pamäti a dopísať svoje zážitky, tak sa tu aj dočítate viac, keď budete mať toľko trpezlivosti :D. Jedna dáma sa ma tu spýtala či som ochotný to isté dať aj ja tej žene. Nechcem po nej nič, čo by som nechcel dať ja.... ale pár zádrhelov tu je.
Ja napríklad neviem spievať. Svojim spevom by som tak mohol plašiť vtáky, alebo robiť výstražnú sirénu . Obdivujem, keď vie žena spievať - obzvlášť staršie, alebo ľudové pesničky. A keď si žena vie spievať pri práci, vzbudzuje to vo mne nielen chuť do života, väčší obdiv a rešpekt, ale i väčšiu chuť jej pomôcť, aj väčšiu chuť pre ňu robiť niečo výnimočnejšie...a keď vidím a počujem ako žena spieva dieťaťu nejakú peknú a jemnú ukľudňujúcu pesničku, alebo uspávanku, je to pre mňa pohladenie na duši.

Áno, mnou zverejnené "požiadavky" sú vlastne motlitba :D, To čo som tam napísal neni možné po niekom požadovať, to by asi znelo ozaj diktátorsky a v niektorých prípadoch až sadisticky... Síce som si hovoril, že už sa nebudem obhajovať a nemám to ani v úmysle ale pravda je, že tá motlitba si zaslúži vysvetlenie.Inak by asi ozaj znela divne. Verím, že to nie je také zlé, ako to na prvý pohľad pre niekoho vypadá.... :D To musí človek robiť sám od seba tak, ako to cíti.... a chápe to len ten, komu jeho polovička napĺňa srdce tým, že je... a je práve jeho polovičkou.

Môžete vôbec po niekom chcieť aby si spieval pri práci ? Buď to tá žena tak cíti a robí si tak bežné práce príjemnejšie alebo ju k tomu nijak nedonútie... to asi chápe každý normálne cítiaci a empatický človek. Leda, že by v tom obojku mala rádio :D :D

Popravde dá sa niekedy vysloviť aby Vám žena hovorila čo zažila za deň? Ako sa cítila a aký má názor na to či ono a je ochotná sa o tom rozprávať....? Nikoho predsa nedonútite aby sa s Vami podelil o city a o zážitky. Buď to robí prirodzene a prejavuje Vám tak aj svoju dôveru alebo sa o ňom vlastne nič podstatné nedozviete. A toto podľa mňa musí fungovať objostranne aby bol vzťah vyvážený. Dôveru si ale musíte jak udržať, tak sa o ňu zaslúžiť

Nemôžete chcieť po niekom aby Vám všetko vyklopil- to predsa nejde - ako si mnohý komentujúci z minulého dielu myslia. /to niekomu aj funguje?/ Buď to tak, tá žena cíti, alebo nie. Naviac aj ja chcem hovoriť o svojich pocitoch a zážitkoch s niekým, kto o nich niečo vedieť chce...naviac ženin názor vie otvoriť iné pohľady na vec... Keď máte spolu malé dieťa, vrátite sa večer domov, unavený zbitý, plný starostí.... je nádherné keď Vám žena pri večeri rozpráva, čo všetko spolu s dieťaťom doma zažili, keď Vám hovorí ako dieťa urobilo to či ono, prípadne ako sa pokakalo. Ako spolu usli po obede...či ako sa spolu nad niečím trápili, kým som bol v práci...umožňuje to prežívať deň spolu s nimi. Otvára Vám to brány k diskusií, k uisteniu, že je dobrá matka či k možnému zmenu pohľadu na situáciu...napríklad že to, či ono vôbec neni zle, alebo to možno nabudúce skúsiť trošku inak... ale je to všetko o dôvere a veľmi veľmi hodnotných citoch vo vzťahu.

Pracovať poctivo a precízne - prečo by to dneska niekto robil ? A ešte u domácich prací.... už ste sa niekedy vrátili po 12 hodinovej neplánovanej šichte z práce a našli ste doma umastenú , rozkysnutú vašu "polovičku" pred televízorom , ktorá Vám ani nedala vedieť, že vlastne vyjedla chladničku /z práce som šiel okolo 3 obchodov/, že i navarila obed a všetko dojedla na večeru ale nenechala Vám ani drobek. nemáte si ale kde umyť ruky, lebo hrnce a obidva taniere s prischnutou omáčkkou zapĺňajú umývadlo tak, že nemôžete ani pustiť vodu aby nestriekala povedľa....a do toho sa "polovička" rozplače že má hlad, ale neni čo jesť ? Čo by ste robili vy ? Ja som umyl taniere , zapustil hrnce a vzal ju na večeru...
Už ste sa niekto z Vás vrátil z práce kde sa Vám polovička pochváli, že vytrela podlahu, ale len rozmazala po zemi, čo už tam bolo a verte , neverte - vypadalo to horšie ako predtým. Čo by ste urobili vy? Ja som to umyl , ovšem nedopadlo to moc pozitívne....
Do práce raz prišla pani čo je na materskej - áno má dieťa s ženatým chlapom.Takže na všetko sama, ale to dieťa za to nemôže. Prišla pozdraviť a všimol som, že jej malá je nervózna s veľkou plienkou...Jej malá dcérka mala plnú plienku hustejšieho materiálu, dokonca mala čiarku na ružových tepláčkoch. Našťastie tam boli ľudia čo ju poznali a otvorene sa s ňou bavili a tak z nich vypadlo, že či neni náhodou pokakaná - jej vyjadrenie, že to je ešte ok a že to neva. To sme mali vidieť keď sú doma, až jej to stekáva po stehnách... prišlo mi veľmi ľúto tej malej a zároveň som sa poďakoval v duchu žene, že by nikdy toto nedopustila - prebaľovali sme ju obaja hneď ako sa to len dalo.