Milujem jej chuť a vôňu a nie som so svojimi chúťkami sám. Nedávno sa mi s podobným priznaním zdôverila aj jedna amatérka.


Som už od nej asi aj závislý. Vychádza mi to najmä na základe spomienok z posledných týždňov. Nedočkavo čakám deň čo deň, keď konečne západne slnko.


Rozbaľujem si ju pomaly. Mierne kyslá vôňa, korenistá chuť. Ružové kúsky pravého mäska, vyteká z nich hustá voňavá šťava. Špička jazyka opatrne vyráža na prieskum. Dotýka sa jemného porvrchu. Neponáhľam sa, mám na to celý večer. Neviem však či vydržím ju len špičkou jazyka preskúmavať. Keď ju cítim na celom jazyku som v siedmom nebi. Zubami pomaly hryzkám a sústreďujem sa na konzistenciu. Tie občasné aromatické biele kúsky vnímam ako bonus. Sú také opojné. A sýta červená farba, ktorej je pomenej, pôsobí ako dokonalá kontrastná dekorácia.

Netrvá dlho nesmelo použijem dva prsty, tri, neskôr celú ruku. Jej šťavy tečú mi po dlani a kvapkajú aj na zem. Onedlho už len smutne skonštatujem že som to celé opäť uponáhľal. Ona náhle zmizla a do ďalšieho večera sa mi neukáže. Vraj nemám to s ňou preháňať a mal by som svoje vášne krotiť viacej.

Uhádne z vás niekto o akej svojej úchylke píšem alebo sa verejne pochváli so svojou podobnou ?