To o mne - časť 14 DO ZÁHUBY

Po včerajšej neplánovanej blog pauze (musím taktiež parkrát do týždňa do práce) som naspäť. Niekoho to netrápi, niekoho poteší. Dúfam, že minimálne Sejra za ráfkem už pociťoval deficit. 😜

Po mojej vlakovej šaráde mi začalo celkom zaujímavé obdobie. Pár jednorázoviek, pár úletov. Dostala som sa do fázy, že som mala vždy muža na zavolanie. Stačil mi taký jeden kvalitný. Držala som sa pravidla 3 mesiacov a potom vymenila kus za kus. Vždy, keď prišiel návrh na trávenie spoločného času mimo posteľ, poprípade mi boli vyznané city, zbabelo som zdrhla. Zanechávala som za sebou spúšť. Hanbím sa sama za seba. Nie vždy som bola milá, chápajúca. Myslela som na seba, svoju pohodu, svoju potrebu, svôj život. Muži boli pre mňa nástroj k uspokojeniu a tam to pre mňa končilo. Nechcela som vzťah, nechcela som lásku, chcela som sex.

Tu vzniká otázka, čo sa stalo s tým pánom Božským? Nemal to so mnou jednoduché, viem. Aj keď sme žili divoko, ja som bola neukojená, nespokojná a potrebovala neustále viac. Cítila som na jednej strane záväzok, na druhej strane mi ale bolo dobre. Mala som zázemie, mala som vzťah ale spokojná som v ňom bola zrejme len ja. Bol starší než ja, mal už iné záujmy, iné vízie a v tých sme sa nezhodovali. Logicky to všetko, čo som robila, kam som chodila, v ňom začalo spúšťať žiarlivostné amoky nie vždy odpodstatnené. Aj keď o tých pár mojich úletoch počas vzťahu vedel. Nemyslím teraz, že by som si každý víkend zašukala niekde inde. To fakt nie. Ale svätá som nebola. Chcela som chodiť von, vymetať kluby, fesťáky. Ak teda už k niečomu došlo, bolo to viac menej so ženami a ja som nemala problém sa priznať. Nie vždy to boli príjemné rozhovory a mňa to neskutočne ubíjalo. Nechcela som to robiť ale nedokázala som sa ovládať. Nie je to výhovorka, nie je to ospravedlnenie. Je to realita, ktorá sa vo mne diala.

Aj keď ma miloval a ja istým spôsobom jeho a asi by sa to dalo vyriešiť, nechcela som mu dokola ubližovať a tak som to ukončila. Či to bol dobrý krok, ťažko povedať. Nie raz som si vravela: ,,čo by bolo, keby?" Odpoveď sa nedozviem a sama som sa naučila, že všety mojej kroky aj keď nie vždy tie správne, ma neskutočne posunuli, veľa naučili a otvorili bránu k niečomu inému, lepšiemu.

Nejakú dobu som teda žila životom nymfomanky. Zo školy som nemala problém odísť len preto, že to na mňa prišlo a ja som obratom zavolala sex kamošovi a do pár minút bola v jeho posteli. Urobil čo mal a ja som sa vrátila do školy. Pár mesiacov to takto fungovalo. Ovládala ma vagína a mne to bolo vlastne úprimne jedno.

Všetci sme určite narobili veľa somarín. Niekto v pracovnom svete, niekto vo vzťahu, niekto v škole a ja v sexe. Znie to asi šialene ale som za to rada. Pochopila som, kto som a taktiež to, že s tým niečo musím urobiť. Uvedomovala som si, že už zrejme nie som schopná mať normálny vzťah, život, niekedy rodinu. Bola to dlhá cesta ale vďaka za ňu. Všetko zlé je na niečo dobré a ak nie je, mali by sme sa minimálne poučiť a posunút o krok ďalej. A tak som sa chcela posunúť aj ja.