To o mne - časť 20 V TROJICI

,,Musím ísť na izbu. Prezliecť sa, umyť a tak. Mám teraz 3 dni volno. Chceš ísť so mnou?" Opýtala som sa počas toho, ako som liezla z auta. Prikývol a šiel za kamošom. Do mojej izby sme šli v trojici. Pridal sa k nám vysoký chlap, žiadny fitnes král no sympoš ale teda nedávala som mu velkú pozornosť.

V izbe som im ponúkla zbytky kokiniek a iného jedla, dala do éteru nejakú flašu chlastu a zmizla do kúpelne. Do dnes si pamatám ten výraz spolubývajúcich, keď sme tam všetci vleteli. Osprchovala som sa, oholila, urobila so seba človeka a vrátila sa za nimi. Naše kroky viedli do plážového baru, kde sme už štandartne jeli chlastové bomby. Kecali sme, boli fajn spoločnosť. Neskôr sme sa presunuli na pláž, hodili kúpaníčko a zas do večera pili. Taký chlastový maratón som zažila v živote poprvé a naposled. Fungovalo to tak, že som hockedy cez deň vytuhla v stane alebo raz dokonca v kufru auta s nohami volne visiacimi von. Pospala som si hoďku, dve a maratón pokračoval. Stala sa z nás celkom zaujímavá trojka.

Druhý deň som ráno prišla na pláž. Ten moj tam už s partiou popíjal, takzvané královské raňajky. Ja som sa pridala. Ten jeho kamoš, čo sa s nami pohyboval, bol vo vode ponorený po krk tak, že mu trčala len hlava. Nehýbal sa asi hodinu. Dosť sme si z neho robili prdel. Keď po sakra dlhej dobe vyšiel von neodpustila som si poznámku: ,,ty si tam stál a nadnášal si sa jak taká bojka. Ty musíš byť taký kludas a pohodár, že by som si ťa normálne vzala za muža." Videla som na jeho tvári prekvapenie a milý úsmev. Nijako nereagoval a exol pivo. Vtedy by zrejme nikoho nenapadlo, že som si tou vetou doslova predpovedala budúcnosť.

Ich dovolenka sa blížila ku koncu. Celé tie tri dni som strávila s nimi. V deň ich odchodu sa balili, nepil snáď len šofér. Ja som sedela na rybárskej stoličke a pán bojka si prisadol. Už si fakt nepamatám ako začala naša debata, len viem, že mi s ním bolo príjemne a mali sme stále o čom. Dovtedy som sa prímarne bavila s tým prvým a tento aj keď bol s nami, nijako extra ma nezaujímal. ,,Už půjdeme. Dala by jsi mi facebook?" Opýtal sa tesne pred tým, než nastúpil do auta.

Myslela som si, že to bol pár dňový úlet s luďmi, ktorých už nikdy neuvidím. Fb som mu dala ale v hlave som mala jasný scenár, že sa vidíme naposledy. Ani vo sne by ma nenapadlo, čo také danie facebooku spôsobí.