aj tak sa dá

Tak si žijem svoj bezvýznamný život, pokojný ako rybník v bezvetrí. Som spokojná, celkom vyrovnaná a neriešim, čo nemám. V zmysle, čo nevlastním, a čo /kto/ nie je súčasťou mojej jednoduchej existencie.

To až do chvíle, kedy mi nezačne valiť kliny do hlavy nejaký chlapík, ktorý mi vysvetlí, že mi strašne ale preukrutne chýba ku šťastiu to, čo sa povaľuje u neho na gauči celkom bez úžitku, a z čoho ja by som bola , svete div sa , unesená a v extázi a tak vôbec, úplná. Lebo bez jeho čuráka som len taký poddruh, menejcenná a menejhodnotná a vôbec, ako si to predstavujem, nevyužiť lukratívnu ponuku na splývanie duší a tiel. Myslí sa nepatrné styčné plochy tiel aj záujmov.

Vyhovuje mi to, čo je v prvej vete.
Čerenie hladiny, búrky, uragány, tajfúny, a iné kalamity s radosťou prenechám.