Telefon zvoní a čakám niečo príjemného. Ale kdeže - znechutený otrávený hlas sa pýta, či mám pol minúty čas.... Už sa zlepšili, pochopili, že celú minútu obetovať je fakt priveľa.
Údajne zisťuje stav obyvateľstva, čo sa týka zdravej výživy...
Po sérii predvídateľných odpovedí nasledovala otázka, pre koľko osôb doma varím.
Možno preto, že polminúta vyhradená na pravdovravnosť skončila, povedala som: "ja doma nevarím". Otázka bola zopakovaná , predsa len, mohla som zle počuť. Aspon pre seba či nevarím. "Nie pani, ja vôbec nevarím". Zalapala po vzduchu, začala koktať, po chvíli, ktorá mi prišla nádherná, odrapotala pani záverečnú naučenú formulku tónom, ktorý dával jasne najavo práve prežitý šok.
Odpovedáte na ankety? Pravdivo?
/teda nemyslím na tie ohľadne frekvencie orgazmov, to by som si aj ja vymyslela , nech mi závidia/