To o mne - časť 24 ZMÄTOK

Po víkende som zas odišla domov. V hlave som mala dokonalý mišung. Zamotala som sa do nejakého podivného trojuholníka, v ktorom sa doslova losovalo u koho budem spať a teda s kým budem spať. Festival všetko zamotal ešte viac a František zahájil doslova útok. Začal bojovať na 200%. Nie, že by bol len manotaný. On bol zrejme už aj zamilovaný. Ja som pochopila, že ak chcem s niekým tráviť čas, je to práve Franta. Ten muž mal niečo v sebe. Bol úplne iný druh chlapa, než na čo som bola zvyknutá. Vždy som mala šťastie a natrafovala som na dobrákov. On mal ale aj iné plusy. Pozeral sa na mňa ako na svätý obrázok. Bola som žena, na ktorú by si nikdy netrúfol. Jeho sebavedomie bolo v tomto smere dost pošliapané. Vždy to fungovalo tak, že šukačku a krásne ženy mal jeho kamoš a on mal tie hodné, obyčajné baby, ktoré ho vo finále chceli ako kamaráta, pretože ich vedel vypočuť, nesnažil sa ich dostať.

Mňa táto jeho stránka neskutočne fascinovala. Stále sa ma chcel dotýkať, neustále sa pýtal, či nie som hladná, pravidelne som mala raňajky do postele a hlavná vec bola tá, že som s ním dokázala celú noc spať v objatí. S partnermi pred tým sme sa potúlili, ale už keď sa malo ísť spať, otočili sme sa prdelami každý na svoje polovice a spali. Vždy mi v objatí bolo teplo, tlačila ma ich ruka alebo mi vadili mužské nohy na mojich. Zaspať som tak nevedela. S Frantom aj v tomto nastala reforma. Spala som nalepená na ňom a budilo ma práve to, že sa otočil alebo odsunul. Bola som namotaná ale stále nie úplne stotožnená, že práve takýto český hošánek z obyčajnej rodiny bez svojho zázemia, má byť moj partner. Bola som zvyknutá na iné. Okrem osobnosti som chcela aj materiálno a zabezpečenie. V tomto ma dosť poznamenal moj život s bývalým. Žili sme doslova na vysokej úrovni a ja som si nevedela predstaviť klesnúť do nejakého trápneho priemeru. Nemať 3x do roka dovolenku, jesť v reštikách. Znie to strašne, viem, ale tým, že som si taký život skúsila, nechcela som už mať iný.

Dnes viem, že mať bohatého, zabezpečeného muža je síce krásne ale nie je nad to, dokázať byť bohatá a zabezpečená svojou zásluhou. Byť nezávislá a nespoliehať sa na úspechy a zárobok iných. Nikdy som nebola "zlatokopka" aj keď si to všetci okolo mysleli. Nekupovala som si za priatelove peniaze kabelky, boty. Ani si nebrala hotovosť pre svoje potreby. Len som si užívala možnosť cestovať, spoznávať.

František nič z toho neponúkal. Žiadna istota v tejto sfére sa nekonala a to ma neskutočne desilo. Nevedela som si to predstaviť ale ani som ten náš vzťah nedokázala stopnúť. Trávili sme spolu snáď každý víkend. O pár týždňov mi povedal, že ma miluje. Boli sme už zrejme oficiálne pár aj keď teda sme si to nikdy ofiko nepovedali, všetko tomu nasvedčovalo. Zoznamoval ma so svojou rodinou, kamošmi, ja som ho taktiež predstavila svojej rodine.

V hlave mi vznikali otázky: ,,milujem ho tiež? Prečo sa tomu vzťahu nedokážem otvoriť? Prečo mám stále potrebu podvedome hladať tú dokonalú náhradu?"

Mala som vlastne úžastného muža ale v hlave mi nonstop blikala kontrolka. Čakala som, či príde niekto lepší, krajší, dokonalejší. Čo myslíte, prišiel? 😉