To o mne - časť 25 VOJAK

Čas letel doslova raketovou rýchlosťou. Týždne utekali, víkendy som trávila s Frantom. Polovicu sme vždy presexovali, polovicu prejedli, prepili a preakciovali. V sexe sme nemali konkurenciu. Šlo nám to až nadpozemsky dokonale. Pravidelne som sa topila v orgazmoch. Nechápem ako to robí ale robí to sakra božsky.

Týmto našim bezstarostným životom sme sa plavili skoro rok. Blížilo sa leto, ja som si zase našla brigádu. Robila som promotérku pre jednu spoločnosť. Takže som bola taký živý reklamný predmet v trafikách, obchodoch atď. Za málo hodín, vela peňazí. Bola som spokojná. Stretla som nespočet nových ludí a jedného dňa aj dokonalý prototyp muža. Vojak, vyšportovaný, taká, dá sa povedať, napodobenina Tatuma. Milý, vtipný s bytom, autom, cielom v zivote. Začali sme si písať a ako to býva, za 2 dni bolo vymalované a plánovalo sa stretko.

V deň našeho "rande" sme šli na večeru, prechádzku. Iskrilo to z oboch strán a tak som sa rozhodla ísť s pravdou hneď von. Rozišla som sa s Frantom. Bolo mi strašne. Bolo to strašné. On sa doslova zrútil.

Toho času som bola fakt hnusná. Keby môžem vrátiť čas, prefackala by som sa za to, aká som bola necitlivá, myslela len na seba. František bojoval tak ako ešte nikdy. No mne to bolo jedno. Čakal ma týždeň u nového chlapa. Prišli sme k nemu, pustili film, popili víno a mali boží sex. Jeho telo, vôňa a velké péro boli doslova vražedná kombinácia. Mali sme úžasný sex ale už zase som bola bez orgazmu. Druhý deň šiel do práce a ja som ostala sama v byte. O nejakom nákupe, jedle a podobne sa dalo len snívať. Niečo som si našla a čumela na TV. Keď sa večer vrátil, doniesol si nejaké veci na prípravu večere. Vravím si: no super, pán ide variť. Rýchlo ma moja krásna predstava vyviedla z omylu v momente keď si navaril porciu iba pre seba. Chutne sa najedol a ja som zrejme neexistovala. Pred spaním žiadne túlenie, žiadne dotyky, žiadne bozky. Otočil sa prdelou tak ako som to robila ja kedysi a spal. Ráno sa scenár opakoval. Práca, ignor, uvaril si jedlo, žiadny chtíč, dotyky, cit, niečo. Sex fungoval no mne chýbalo všetko okolo. To čo som mala s Frantom som chcela aj s ním. Chcela som byť milovaná, chcená, zbožňovaná. Chcela som, aby bol na mne nalepený, mal potrebu byť v neustálom fyzickom kontakte tak, ako som bola zvyknutá. On však na moje požiadavky vždy povedal niečo ako: ,,na také veci je ešte skoro. Netlač na mňa."

Asi som tlačila. Chcela som vlastne to všetko čo som mala hneď, akurát s tým lepším, krajším, dokonalejším. Ach Bože. Aká som bola sprostá a naivná. Nevidela som, čo som mala a všetko mi to začalo dopínať až v momente, keď som to stratila. Chýbalo mi naše nočné kecanie pri víne. Naše bozky, túlenie, smiech. Niekedy človek naozaj potrebuje to dobré stratiť aby pochopil, o čo prišiel. Všetko to krásne, čo Franta robil som brala ako samozrejmosť. Nevážila som si to a naivne si myslela, že to takto už budem mať s každým.

František mi celú tu dobu, čo som bola u hentoho písal. Vlastne som celé dni sama v byte chatovala s Frantom. Držal si odstup ale vždy potom emočne vybuchol. Vyznal city, zrútil sa a potom sa zas tváril, že je ok. Bolo to naozaj hrozné. Nechcela som mu písať ale nešlo to. Ťahalo ma k nemu snáď všetko, len moj skazený mozog nie. Až v byte s tým "dokonalým" som pochopila, že vlastne naozaj milujem Františka. A že to, čo s ním mám, je viac než svaly, byt, auto a pekný ksicht jak z plagátu.

Po týždni hrôzy s "dokonalým vojakom" som šla domov. František vedel celú moju situáciu, všetko čo sa dialo a ako som prišla pred svoj dom, čakal tam v aute. Pane Bože, po tom všetkom čo som mu urobila ma stále ešte chce?