Stál tam opretý o auto. Keď som ho uvidela, stiahlo mi žalúdok, chcelo sa mi plakať, bola som v šoku. Bez slov prišiel za mnou a objal ma. Nasledovalo moje nekonečné ospravedlňovanie, priznanie si chyby, vyznanie lásky. Začali sme znovu. Ja som mala konečne istotu, že ten muž je nenahraditelný a ja už nikdy nič lepšie nestretnem.
Náš vzťah sa dostal na úplne inú métu. Verila som, že konečne môžem mať vzťah, normálny, krásny. Verila som, že moja sexualita a nymfománia pôjde stranou, pretože budem mať všetko čo chcem. Verila som, že tento muž bude otec mojich detí, pretože v tom, aký bol, by som svojím deťom nemohla vybrať lepšieho tatina.
Dostala som sa na vysokú školu. Wow. Nedúfala som, ale podarilo sa. Tu sme sa dostali do štádia, kedy sme museli vyriešiť, čo s nami bude. Mňa čakalo sťahovanie do úplne iného mesta, on mal prácu v CZ. Rozhodli sme sa, že nepôjdem na intrák ale skúsime byt v podnájme. Mne rodičia budú platiť polovicu a on tú druhú. Pracovať zostane v CZ a každé volno a víkendy, budeme v našom prvom spoločnom byte. Bola som šťastná, bolo nám úžasne, všetko fungovalo na 200%. Škola nebola úplne to, čo som čakala. Nebavilo ma to, prišlo mi to ako strata času ale teda trpela som.
Dlhé roky som mala ženské problémy. Cysty, zničenú vaginálnu mikroflóru. Na poslednej prehliadke mi gynekológ povedal, či rozmýšlam nad deťmi. Vedela som, že ich chcem no jeho prognóza toho, že otehotieť zrejme nebude lahké a nemám čakať velmi dlho, ma trošku zaskočilo. Vraj bude možno nutné brať aj nejaké hormóny, poprípade inú podpornú liečbu. Čakať napríklad do 30tky by tomu extra nepomohlo. Pochopila som to tak, že proces otehotnenia bude na dlhé mesiace/roky. Bavili sme sa o tom s Františkom. Ja som od začiatku vedela, že ak mať dieťa, tak jedine s ním aj s tou možnosťou, že spolu nebudeme. Človek nikdy nevie a nie som ten typ, čo bude tvrdiť, že my dvaja spolu na veky vekou amen. Nikdy by som si to nedovolila povedať, keďže viem ako to v živote chodí. Jeden deň sa milujete, druhý sa nenávidíte.
Dohodli sme sa, že teda skúsime nechránený sex v mojich plodných dňoch. On po dieťati túžil a mne tiež začalo z materských hormónov prepínať. Brali sme to tak, že z toho aj tak nič nebude. Skúsime to takto, a kým dorobím bakalára snáď teda aj s liekmi atď, otehotniem.
Aplikácia zahlásila plodné dni. Sexovali sme ako králici celý týždeň. Vystriedali sme všetky polohy z kamasútry, dokázali sme za deň sexovať aj 5krát a vždy šla celá nálož dnu. Neriešili sme to, pravdepodobnosť úspechu bola podla mojho gynekológa minimálna. Plodné dni skončili, náš sexuálny maratón sa vrátil do štandartu, takže sex približne 2krát za deň vždy, keď za mnou prišiel.
Žili sme ako plnohodnotný pár. Prešlo pár týždňov a mne neprišli krámy. Klasický scenár, keď som mala zvačšené alebo nové cysty. Nijako ma to neprekvapilo. Objednala som sa ku gynekológovi a rovno mu oznámila, že mám zase určite cysty a potrebujem injekcie na rozpustenie. Zapísal si to, keďže vedel, že tento proces je u mňa na pravidelnej báze a teda povedal, že hneď ako prídem mi začne dávať injekcie.
Ku gynošovi som šla sama, Franta bol v CZ v práci. Vošla som do ordinácie, vyskočila na kreslo a znovu zopakovala, že mám zase cysty. Doktor zapol sono, pozeral na monitor a povedal: ,,ja tu ale žiadne cysty nevidím. Dokonca sa stratili aj tie, čo ste tam mala. Vaječníky sú úplne čisté a v poriadku ale v maternici niečo je. Vyzerá to ako gestačný vačok. Robila ste si tehotenský test?"