To o mne - časť 27 SOM V TOM

,,Aby sme mali istotu, chodte na wc, doneste moč a urobíme test." Prosim? Čo? O čom točí ten doktor? Prečo idem cikať na test? Aký vačok? Nemala som byť ťažko oplodnitelný jedinec?

Pozerala som sa naňho a nevydala zo seba ani slovo. Potichu som zliezla z kresla, odišla na wc a doniesla mu moč. Do pohárika strčil test. Za 2 minúty mi ho ukázal s dvomi čiarkami. Mala som napozeraných nespočet romantických komédii, takže som hneď vedela, že som naozaj tehotná a gestačný vačok je reálne plod a nie nejaký nevhodný útvar v mojej maternici. ,,Gratulujem, prídete o mesiac a už vám urobíme prvé krvné testy a vypíšeme tehotenskú knižku."

JA SOM TEHOTNÁ!

Sadla som si do auta a asi 15 minút pozerala pred seba. V tele som mala mišung šťastia, strachu, paniky, zúfalstva ale aj velkej lásky.

Po tom, ako som si veci urovnala, zavolala som Františkovi: ,,Laso, ja som tehotná. My budeme mať bábo." Na druhej strane sa ozvalo: ,,cože?? Hovnoooo. Jako fakt?" Bol v šoku, myslel si, že klamem ale keď počul ako sa mi trasie hlas, uveril a vlastne sa potešil. Citíla som, že aj napriek strachu je naozaj šťastný.

A teraz, bojový úkol. Oznámiť to doma. Bola som si istá, že ma naši zabijú. Vidinu vysokoškoláčky s titulom zabijem tehotestvom s mužom, ktorý býva u maminy. František vedel, že doma to budem mať husté a tak okamžite sadol do auta a prišiel.

Doma ma už čakal maminou kúpený test, keďže mi tież neverila a keď videla silné dve čiarky, začal horor. Počúvala som, ako som si zničila život. Čo budeme robiť, kde budeme bývať, skončil mi život. Sama som mala strach ale stále viac som sa tešila. Keď prišiel Franta, natajno v izbe sme sa vyobjímali, vybozkávali, tešili sa. Pred našimi sme boli velmi seriózno a v šoku.

Keď sa situácia doma ukludnila, prišla otázka: ,,čo budete teraz robiť? Aký máte plán?"

Nemali sme plán ale vedeli sme, že to vyriešime a že budeme niekde spolu. Po dlhých rozhovoroch sme sa zhodli, že ukončím školu a žiť budeme v CZ. Zatial uňho a začneme si hladať svoje bývanie. Čas letel, museli sme ukončiť nájom, stopnúť štúdium. Zrazu som po kontrole u gynekológa držala v ruke ofiko tehotenský preukaz. Celé to zrazu bolo čierne na bielom a nás čakalo tolko vecí, že sme nevedeli, čo skor. S preukazom sme šli tehu oznámiť jeho mamine. Tam to malo úplne iné grády. Slzy šťastia, oslavy, radosť. Franta mal na dieťa ideálny vek a na jeho prvého potomka sa doslova čakalo a tešilo.

Tak a teraz máme 6 mesiacov na vyriešenie našej situácie. Pecka!!! Čo sme si navarili, to si spapáme.

Človek by až neveril, čo všetko dokáže, aké hranice svojich možností prekročí, ako zrazu nepozná slovo nie a nejde a ako neskutočne otočí pohlad na svet, keď vie, že bude rodič. Za rekordný čas sme dokázali doslova nemožné.