Prísľub rozkoší

Najúspešnejší je vždy kecálek. Casanova v brnenskej vybranej spoločnosti budil nedôverčivý údiv, kým neotvoril ústa a nespustil prúd historiek. To je skutočne metóda vedúca k úspechu. Naznačiť. Nie vyhrážať sa zbraňou, delom, ktoré roztrhá aj na diaľku.

Prísľub, to je vôňa rozkvitnutej marhule, za ktorou už tušíme šťavnaté plody, prísľub, to je závan z pekárne, keď slintáme pri predstave chrumkavého chleba, prísľub, to je hrkotanie hrncov z kuchyne, /teda, pokiaľ nelietajú nikomu okolo hlavy/, že príde k nasýteniu. ...a tak ďalej.

Myslím, že z mužov sa najviac stretávajú najväčší rozprávkári. Tí, ktorí vyvolajú predstavu, že s nimi to bude krásne. Alebo také, - ako to chce tá, s ktorou práve komunikuje. Umenie obkecať. Zaniká, žiadne ovievanie prísľubom rozkoší sa už nepestuje. Neandertálsky, zatiahnuť za vlasy do jaskyne, ošukať a hľadať inú jaskyňu. Trend modernej doby. Rýchlo, priamočiaro, ako v reklame, sedieť na mise a chváliť únik moči, len aby sme mohli používať skvelé vložky, ktoré nie sú vložky, ale niečo obzvlášť skvelé.

Vychádza slnko, je to prísľub krásneho dňa. Alebo nie?