To o mne - časť 30 STRATENÁ

Boli sme rodina. Štandartná rodina. Život z výplaty do výplaty, hypotéka na krku. Jeden plat a krásnych 10 000Kč rodičáku. Skutočný život nebol tak úplne ružový ako sme si mysleli, že bude.

Vznikol nejaký systém bytia, ktorý som si myslela, že bude pre mňa naplňujúci, že ma zmení, že budem tá dokonalá, oddaná matka, dokonalá oddaná manželka. Myslela som si, že ma to všetko nejako prirodzene zmení k lepšiemu. Prestanem byť ten sexuálny maniak, ten lovec. Veď dieťa má byť pre ženu zmysel života! Je to tak dané. Každá jedna žena je vlastne predurčená byť matka. Ale čo ak to nie je to, čo má byť môj zmysel života? Syna som milovala, milujem, snažila som sa na maximum byť dobrá mama ale vnútorne mi niečo chýbalo. Mala som pocit, že som zaseknutá vo svete, ktorý absolútne nie je pre mňa.

Začala som sa vnútorne trápiť a nevedela som, čo s tým. Na jednej strane som mala úžasného muža, ktorý bol najdokonalejší otec na svete ale na druhej strane som sa topila. Časté hádky o nezvládaní finančnej situácie tomu nepomáhali. Niečo sme museli urobiť. Začala som si hladať brigádu. Bol to útek zo stereotypu a domova a zároveň finančná záchrana. Začala som robiť servírku v jednej hospode. Pomáhala som pri obedoch. Každý deň 3 hodiny. Po dlhej dobe som sa zase začala malovať, vymenila som tepláky za rifle a mala vlastne priepustku zo sveta medzi štyrmi stenami.

Doplňovalo mi to baterky, doplňovalo to náš rozpočet a ja som bola zase vo svojom svete medzi luďmi. Spoznala som nových ludí, našla si kamarátov, začala som zase fungovať. Bola som mladá, stále zrejme pekná a citíla som záujem, narážky, podpichovanie. Zase pocit chcenia.

Velmi ťažko sa to celé vysvetluje. Nechcela som nikomu ublížiť ani urobiť niečo, čo budem lutovat ale ono sa to zrejme nedalo ovládať. Celý život som cítila neskutočnú potrebu loviť, získavať pozornosť, byť chcená, vábiť a vyhrávať. Zrazu som bola uveznená vo svete, kde toto nebolo, kde sa všetko zmenilo. Mala som pocit, že môj život nemá zmysel. Keby môžem vrátiť čas, nič nezmením ani nič neurobím inak, len mi trvalo nájsť ten balanc, to uspokojenie, ten vnútorný pokoj. Usporiadať si vnútorné démony v čase, keď už váš život nie je len o vás ale ovplyvňuje ďalších ludí, nie je lahké. Je to beh na dlhú trať. Nájsť tú dokonalú rovnováhu aby ste netrpeli ani vy a ani okolie. Byť zase tá osobnosť ale taktiež byť matka, byť manželka, byť nálož energie, tak ako som bola pred tým.

Môj boj začal a nebol lahký. Ale o tom je život. Niekedy ste v oblakoch, niekedy sa snažíte vyhrabať spod zeme. Ja som sa dostala do stavu pochovania svojej osobnosti hlboko pod povrch tohto sveta. Ako sa, sakra, vyhrabem von?