Miznutie

V daždivých dňoch vzácne slnko.

Idem usmiata, hoci a na mňa rúti mládenec. Ženie sa iba jeho starý veľký bicykel, on len sedí ako stelesnenie sebavedomej pohody, ruky vbok, aby bolo jasné, že on to má totálne pod kontrolou. Stíha pohľadom mapovať situáciu zo svojej výšky. Bezstarostný výraz chlapca, ktorý nechce dozrieť, nechce sa skloniť, odmieta bezpečie opretia sa o riadidlá.
Druhý cyklista vyrazil na vzduch takou rýchlosťou, že ma skoro zmietol z úzkeho parkového chodníka, a akoby sa zahanbil za svoju radosť zo slobody, zahuhňal ospravedlnenie, to sa nieslo za ním bez šance reagovať.
Tretí šliapal ťažko do pedálov, mal naložené krmivo pre králikov, z nosiča sem tam odlietlo steblo trávy, značil svoju cestu plnú povinností a starostí.

To bol deň uhýbania cyklistom.
Ktorému by ste skrížili trasu?
/nie je to najvhodnejší spôsob zoznamovania sa, ale, ťažko sa pri tom klame/

Pôvodne to malo byť o tom, že zmizla babizna01 a že mi strašným spôsobom chýba. Netesknila som za jediným mužským nickom, muži prídu a odídu, kamarátky zostávajú.

By ma zaujímalo, či si spomeniete na sex, ktorý ste mali dávno. Ja vôbec, spomeniem si na spoločné zážitky, ak bol len sex, neostal v pamäti záznam. Tak, ako si nepamätáme všetky jedlá...