Pohotovosť

Schovajte si škodoradosť na neskôr, ešte som si ju nespálila. Zavčasu /a po vlaňajších nepríjemnostiach/ som slnku nastavila nie prednosť, ale opak.
Zaujalo ma, ako pohotovo niektorí držkujú, konverzujú, papuľujú, reagujú. Písomne. Ešte viac však, ako rýchlo. Snáď nikdy nie sú v práci.

Dá sa vnímať reálny svet, ak reagujeme na cinknutie telefonu a máme pocit, že to musíme "vybaviť"?


Užívam si vzduch, slnko, prácu ako v prvopočiatkoch ľudstva, len tie odrody už sú akési háklivé, prešľachtené, čakajú neustálu starostlivosť, zalievanie, tvária sa chcíple ak jeden deň nemám náladu pobiehať s konvičkou a nestriehnem na húsenice. Nie som princ na vlastnej planéte.

Sa ma občas niekto opýta, prečo neodpovedám ihneď.

ako sú na tom ostatní? Vy tiež máte nepretržitú pohotovosť??