Zaujímavý prvý deň

Deň prvý prebiehal všeliak. Po pár hodinovom spánku sa dostavila absencia energie a tak som ranný budík po pár minútach posúval už hodinu. Nešlo to - nešlo vstať a tak som si spomenul na záväzok. Čo keby to pomohlo. Nebolo to zo začiatku vôbec easy. Ani jemu sa nechcelo a to už vôbec. Ale trochu sa do toho vložila túžba po dotyku a efekt sa dostavil ... až to vypadalo na mokré zakončenie. Nie som žiadny Taoista, ktorý by to dal celé až do konca bez kvapky. Našťastie s nejakým ovládaním skúsenosti mám a tak som to stopol tesne pred vrcholom a predýchal.

Zrazu to prišlo. Chuť vstávať a nie len to - cítil som sa zvláštne, akoby zo mňa tá únava niekam spadla. Nezmizla , len sa schovala niekam nabok. Pobehal som ranné povinnosti a vybral som sa na električku. Zrazu bolo všetko farebnejšie, krajšie a citeľnejšie ako posledné roky. A prekvapenie prišlo aj na zastávke. Videl som ženy, mužov, dôchodcov, deti...Ich úsmev , napätie, staroti i radosť či ľahkosť v pohybe. Cítil som, že tam nestojím sám s nejakými tieňmi ako obyčajne. Bolo to ešte výnimočnejšie tým, že na ženách som si viac všímal ich oblečenie, ich postoj,ich krivky a ich auru.... Nezýzal som, stačilo že som sa pozeral pred seba keď som prichádzal...Ovšem jedna pani zýzala na mňa, jej pohľad ma docela bodal i ked som bol otočený inak - hulila už druhú cigaru a v druhej ruke držala kočík. Evidentne mala zlé ráno - vypadala akoby jej tvár ráno prešiel zabrzdený nákladiak. Veľmi nerád vidím keď matky s kočíkom v ruke čmúdia. Na druhé rozhliadnutie po okolí som zistil, že väčšina prichádzajúcich má ustarostenú auru. Keďže bolo slnečné a teplé ráno a do príchodu električky mi ostávalo viac ako 10min, vybral som sa na druhú zastávku pešo. Dobré rozhodnutie , keď som prichádzal na rušnejšiu zastávku, znásobil sa počet žien, dievčat, babičiek v šatách , sukniach, topoch , tričkách , legínach... Deň predtým by som mohol ísť tou istou cestou a pokiaľ by do mňa nevrazili, nevidel by som ich. Čo bolo ďalšie prekvapenie v električke sa pridali automatické sťahy panvového dna...
Niekedy som to cvičil ale nikdy mi to dlho nevydržalo a muselo to byť vedome. Teraz som sa prichytil pri tom, že už sa to deje. Nie! Nemal som eifelovku v trenkách - ani som pritom nečumel na nejakú ženu. Len som videl svoje okolie a všímal si kto stojí na zastávke a kto nastupuje. V práci lepšia nálada a i stres ma nejak míňal....a sťahy panvového dna pokračovali i cez deň i v sede.

Pokračovanie ďalšej časti dňa bude zajtra . Dnes, už je to deň tretí a stále sa mi darí dodržať záväzok - dokonca dvakrát denne ...