Stále prvý deň

"Vrcholom" rannej nálady v električke boli dve postaršie pani. Jedna nastupovala pomocou bariel a druhá za pomoci asistenčného vozíka. Vďaka nízkopodložnej tramvaji, im to nepôsobilo žiadne problémy, ovšem nebolo moc poznať, či sa chcú gúľať a asistenčné pomôcky im slúžia len ako odrážadlá, alebo sa snažia chodiť a pomôcky im majú zabrániť v gúľaní. I napriek svojim zdravotným prolémom, ich voľná móda nepôsobila nijak okázale a podrhovala ich pohodu. Dcéra , korpulentnejšej postavy, si sadla na jednu stranu vozňa a matka na stranu druhú - takmer oproti. Takže medzi nimi vznikol taký "malý" priestor veľmi vhodný na súkromnú, či intímnu komunikáciu, iba na šírku vozňa. Voňavý, vlhkom rannej rosy nasiaknutý vzduch, ktorý sa dnu vtieral cez všetky otvorené okná, silno pretla "vôňa" pitralonu, rozliatom na čerstvo okúpanej osobe. Cesta by prebiehala skoro normálne, len som cítil že je všetko inak. Moje telo bolo akoby sviežejšie a v okolí podbruška som cítil energiu. Všetko bolo eventuálne v poriadku až do chvíle , kým sa staršia pani s nadšením spýtala dcéry: "Bude tam mít něco dobrého pro nás? " a mľaskla. Žiaľ, mal som tú vysostnú česť stáť kúsok pred ňou. Druhá zvážnela. Predklonila hlavu a vyčítavo sa na matku pozrela, akoby spod ukuliarov a doslova odfŕkla "Ona? Si se zbláznila? Když si něco nedoneseš tak si žvýkej podrážku" a pohladila naplnenú kapsu prevesenú cez polku svojej váženej guľatosti. "Co to máš za dcéru? Na co máš takovou dcéru?" doslova naštvane odprskla a otočila sa do okna. Mladšej pani prebehol cez tvár smútok a v tvári sa zrkadlila i hanba, čo to zo seba vôbec vypustila. Matkinu narážku prešla kývnutím hlavy a zabila to nejakou hláškou o doprave, aby zachránila zvyšky dôstojnosti svojej výchovy. Nastalo ticho, ktoré pretínal zvuk vlakových náprav električky. Piskot odbočujúceho vozňa preťala barla mladšej guličky a ukázala na nemocnicu. "Tchýňa tam leží". Matka sa ňu pozrela. "Cože ? " "Tchýně leží tady v nemocnici" a pokynula hlavou v smere nemocnice. "Dobře jí tak!" odvetila matka....

"Co to máš za dceru" a "dobře jí tak " mi znelo v hlave ešte nejakú dobu po vystúpení z električky a kráčaní do práce. Za normálnych okolností by mi bolo z toho smutno, ale dobrú energiu mi to nevzalo. A tu som sa utvrdil v tom, že sexuálne Tao cvičenie, ktoré som začal provozovať, ovplyvnilo nielen erotickú stránku môjho ja, ale dokázalo to nabiť energiou i moju dušu a telo. Chodil som vzpriamene, vnímal som viac energiu okolia a všetko som videl v jasnejších farbách. Cítil som silnú energiu okolo seba a bolo to poznať i v práci. Za ten deň, sa mi v trenkách moja výbava neustále pripomínala automatickým sťahovaním svalstva a je potrebné podotknúť, že to bolo dobíjajúce. Silnie :D