Dnes má pracovné povinnosti zaviedli do veľkého obchoďáku a ja som si pripomenul čo tu prežívam.
Bežne tam nechodím skoro vôbec, jediné v prípade ak sprevádzam priateľku pri nákupe oblečenia.
Spočiatku to bolo len občas, ale časom sa to nejako stalo zvykom.
Spočiatku som veril rečiam typu...„miláčik to bude,chvíľka!" . Prípadne..„ len nakuknem a ideme!"
S odstupom času viem, že to znamená tri hodiny v prdeli a aj tak si nič nekúpi.
Nehľadiac na to, že keď si niečo skúša, musím sa pohybovať v okolí skúšobných kabínok, aby som bol po ruke na odobrenie nového kúsku.
Spočiatku poviem svoj názor.
Po dvoch hodinách odobrujem už ale všetko, len nech to skončí....😭
Lebo všetky baby čo idú niečo skúšať na mňa hľadia ako na úchyla čo sa potĺka okolo kabínok ,kde sa prezliekajú.🙈
Ale ja to robím z lásky k žene, ktorá po pol hodine vyjde von s náručou plnou vecí a zahlási ,že síce je tu pár dobrých vecí,ale čo ak v obchode na prízemí budú mať niečo lepšie.😱
Ale späť k dnešku.
Ako som chodil po tom centre a išiel som okolo obchodu so spodným prádlom napadlo ma, že jej urobím radosť a kúpim jej niečo pekné.
A tak som vyberal. A potom ma niečo napadlo!,💡
Poprosil som predavačku o prázdnu značkovú krabicu od podprsenky.
A nech to doplní mašľou a všetkými tými darčekovými serepetičkami.
Za pár eur to s radosťou spravila a chcela vedieť na čo to potrebujem. Povedal som jej to a ona sa schuti zasmiala.
Po príchode domov som obradne podal krabicu priateľke.
Otvorila ju a dnu nič nebolo.
Jej modré oči sa zväčšili a pozreli na mňa.
„Miláčik,všetko najlepšie k medzinárodnému dňu bez podprsenky!"🤣🤣
Samozrejme sme sa dobre zasmiali, ale hneď som jej pošepkal do ucha, že jej prsia sú najkrajšie bez podprdy a dostal som veľkú pusu.🤗
A ako ste si vy pripomenuli ,alebo pripomeniete dnešný deň bez podprsenky?