moje strašidlá

Každý má svojich démonov, celé ľudstvo a vlastne vyžíva v desuplných príbehoch, hrôzostrašných maskách .

To ja nejdem ani na horor do kina, aj dobrý český sci-fi príbeh som prečítala so sebazaprením, lebo dôveryhodne popisoval, ako môžeme dopadnúť /ľudstvo/.

Zrejme budem riadny bojko. Najsamviac som ale vydesená z obyčajných vecí. Oslovil ma pán, do mailu, ktorý si pravdepodobne založil nedávno, meno celkom našinské, dokonca poznám osobne muža toho mena, len akosi,, ten titul nemá ani nemal . Tak napriek podozreniu som slušne odpovedala že sa nezoznamujem. Takže som nečakala odpoveď. Tá ale prišla, slovenčina z prekladača a fotky evidentne cudzokrajného usmiateho chlapíka, aby som mu verila, tak rovno štyri . Oblečené. Chlapík evidentne blízkovýchodný, aj podľa nápisu na budove v pozadí.

Smejte sa mi alebo nie, ostala som akoby som videla fotky militantného islámistu, v šoku, rýchlosťou blesku som ich mazala, lamentovala pri tom, a potom ďakovala , že toto teda nemusím, nie som nijak xenofóbna, ale, strach z cudzej kultúry je veľmi silný, tak veľmi, že som si istá, že tak nadržaná nikdy nebudem, aby ma priťahoval cudzinec.

Nech sú kde sú, len nech nie v mojom živote.