Krátka nedeľná poézia o...

Buď mojich hriechom a ja budem tvojou odmenou,
nie však slasťou, ani liekom, možno porozumením,
zblížením dvoch duší, ktorých ticho hučí ozvenou,
ako z hrozna víno stane sa pomalým dozrením.

Buď mojou odmenou, ja budem tvojím hriechom,
hladiť ti vlasy, tisnúť sa k sebe tvojím driekom,
objavovať tajomstvá duše cez tvoje temné oči,
pokračovať hlbšie, prepliesť sa a želať si, nech to ešte neskončí.

Dopriať si samotu spoločným súzvukom pocitov,
jeden vedľa druhého v bezmocnej tiaži ponúk a dopytov,
odolať neodolateľnému, ochutnať zakázané, červenať sa a chvieť,
odlúčiť sa však, pretože vieš, že ráno to budeš zas chcieť.

Duša je silná, duša je lákavá, krajšia ako fyzické pózy,
pohladiť ju dokážeš, túžbou po druhom, počuješ tie tóny?
Tóny súzvuku, radosti, ale aj výčitiek svedomia, pretože um ešte máš,
nie neboj sa, svet je zlo, všade je, pred ním sa neschováš.

Ja chcem len teba a ty mňa,
ty už nechcem ma, ani ja teba...