Ojetí v objetí

Nie je to príbeh. Len obláčik slov. Pri prvej káve mu vysvetľujem, že nepotrebujem samčeka na telefone, vždy pripraveného a výkonného. Vie sa predať, vychváliť, naznačiť čo všetko by so mnou vyvádzal. Viem, že to nechcem. Minuli sme sa vývojovými štádiami. Tak potím slová, vety, aby pochopil, čo ešte v živote chcem a, tá milá dobrá duša mi nevinne zahlási, "no ved dobre, ale dovtedy by sme mohli".

Dokonalá prestupná stanica. Niektorí na takých uviaznu, neposunú sa ďalej. Neriešenie, nerobiť si vrásky, len nezáväzne, s vedomím dočasnosti.

Na niektorých staniciach vlak nestojí.

Nemusí.