Nechceš koláčik?

Zdvorilo som odpovedala dievčine od susedného stola, ktorá si stúpla pri jedle ku mne a dívala sa na môj obedový prídel, zákusok. Ešte som jedla hlavný chod, a nás učili, že zákusok až po jedle. Mrkla, odvetila, že tak dobre, keď nechceš, ja ho zjem. , a, zákusok bol preč
Zostala som vyjavená, slzy mi vyskočili, sliny ukvapli ale, zákusok bol preč. Tam, odkiaľ niet návratu.

Myslela som, že mi ponúka svoj. Nechcela som byť nenažraná, tak som odpovedala, že nie, nechcem. Prvýkrát ma pustili z domu na tábor /aj naposledy/, ale, to bol taký rozmazlovací, v kamennej budove s luxusnou jedálňou, pre podvyživených. Ona bola už fikaná. Kamarátili sme sa potom celý čas, imponovala mi jej skúsenosť a nadhľad.

Sme si potom písali, kým sa nevydala za toho svojho nadržaného kolegu, skoro nedoštudovala, lebo ju štyrikát denne klátil. Nestačilo mu to, jeho potencia presahovala možnosti jednej ženy.

Odvtedy viem, že otázka môže mať dva konce.

a zákusok zjem prvý