Jednodenný nick

Prihlásil sa tridsiateho. To človek robí, keď chce uloviť niečo k Silvestru. Možno na to nešiel príliž pragmaticky. Vykecal by mi do hlavy dieru. Nemám nič proti komunikácii, akože rozhovoru písanou formou, veď ak niečo má byť, tak je všetko o dohode.

Ibaže, asi som jeho výsosti nevysvetlila, že tu nie som 24/7. Lúčiť sa tiež nezvyknem, akoby sa najbližšie prihlásenie konalo o sto rokov.

Tak sa stalo, že som nedostala šancu reagovať na neskutočne lukratívnu ponuku. Už bol definitívne zrušený.

Nie som si istá, ale možné je aj, že sa zľakol, že by som skočila od počítača tam, kam ma volá a spravila mu ... detaily uvádzať nebudem, aby to nebola klamavá reklama na moje schopnosti, pri použití ktorých sa rozklepú kolená , uši odstávajú, oči sa pretáčajú a vydávajú sa divné zvuky.

Rozhodne, si neviete predstaviť, ako veľmi som narástla pýchou, že kvôli mne niekto absolvuje prihlasovanie aj rušenie nicku za deň..

Stalo sa vám to?