Ženskosť...

Kam sa stracaš? V čakárni u lekára by ste ťažko hľadali ženu v sukni, v autobuse len jedna z mnohych. Pritom keď kráčaš a sukňa sa ti pohupuje na bokoch a odhalí kúsok pri každom kroku, aké je to zmyselne ženské.
Aj keď pride zákazníčka vyzdvihnúť stroj po oprave a kolega jej chce pomôcť ho odniesť, väčšinou ho odbije, že ona to zvládne sama.. Emancipacia? Tú určite vymyslel muž 😊
Chce ti muž zaplatiť kávu, nedáme mu vyniknúť ako gavalierovi, veď my na to máme, nezávislé silné ženy.. Potom sa čudujeme, ze väčšina skutočných mužov sú pod drnom.
Predhaňame sa s mužmi v rovnakých povolaniach, chceme aa im vo všetkom vyrovnať predbehnúť, nejedna si dokonca sama postavi dom, veď na tom nič nie je😊
Ale aby sme daleko nechodili, na amikoch roztiahnuté nohy až do útrob miesto ženskej rafinovanosti, ktorá priťahuje odhaľovať neznáme 😊
V poslednych rokoch tu máme ďalší fenomén - mená. Častokrát cudzokrajné krstné meno dopĺňame priezviskom bez koncovky - ová, potom ťažko rozoznať, keď sa niekto podpíše A. Novak, ci je to Anna Nováková alebo Anton Novák, dobrovoľne a samé stierame svoje rozdiely
Nechceme byť " slabým" pohlavím, preberáme zvyky toho "silnejsieho", ale je to naozaj tak?
Nie je práve naša sila v tej rozdielnosti? Rafinovanosti?