Objímanie

Sú osoby, ktoré nemajú rady dotyk.
Možno ich zradil, kto im mal poskytnúť zázeme. Zdá sa mi ale, že od narodenia chce každý objatie, je to prirodzené, dotýkať sa, prijímať nežné stisky, hladenie.

Úprimné objatie, nemusí byť od opačného pohlavia, erotiku len jemne naznačuje. Poskytuje informáciu, si prijímaný, do môjho náručia, do môjho srdca, tu si v bezpečí, nezraníme sa navzájom, neublížime si.

Milujem toto ročné obdobie. Nie je sneh, nie je zima, a jar ešte nie, hoci občas zavonia vo vzduchu jej mocný plodnosť sľubujúci dych.
Milujem to, že sa rysujú proti oblohe tvary, ktoré sú nádherné, a potom, v listoch sa stratia.

Konáre dokonalými siluetami túžia objať nebo, pritom sú pevne zakotvené v pôde. Neznamená to, že menej potrebujú zem, ale naťahujú ruky k nebu, prijímajú od neho pohladenie, zvlaženie aj drsnejšie masírovanie víchricou. Vydané napospas, napriek všetkému, znovu vzpínajú prsty, akoby chceli odtrhnúť len pre seba kúsok toho, čo je hore.

Kúsok neba.