Požičané gule ?

Uprostred ihriska svieti blonďavá hlava, ktorá pokračuje v útlom tele. Dali by sa ňom spočítať všetky rebrá, celkom bezchybne. Nohy má po členky zaborené do mäkkého piesku. Slzy mu stekajú po opálenej pokožke cez hrudník a špinavé brucho.


Kde sú moje modré gule?


Usedavo vzlyká. Túto otázku opakuje dookola. Húf obďaleč si ho však nevšíma. Kto sa chce zapojiť do hry, musí mať gule. Akejkoľvek farby. Aj keď tie modré sú asi najcennejšie. Bol vychovaný slušne, preto nekričí nahlas.


Ukradli mi gule!


Svoje narodeniny doteraz oslávil iba sedem krát, napriek tomu že v občianskom preukaze má napísaný dátum narodenia 29.2.1996. Mať modré gule v dospelosti vie byť dosť nepríjemným zážitkom. Ale nemať ich vôbec, je v živote omnoho bolestivejšie.


Občas sa pritrafí, že niekto nám ich pomačká obojruč a trochu silnejšie, než by to bolo ešte slastné. Je najvyšší čas pohotovo zareagovať a očúrať si časť pieskoviska, o ktorú sa v daný moment nechceme deliť s nikým.

Máme však gule na to, alebo, ak naše pery opúšťa len nehybné ticho, bude naporúdzi kamarát, ktorý pomôže vrátiť sa do hry?