Úchylky sú to,

čo iných nebaví, ale pre nás je to dôležité.
Napríklad, taký záhradkár.
Naháňa v suchu každú kvapku daždovej vody s kýblikom, zmokne na kosť, ale nevadí, hlavné je svojim milovaným rastlinkám poskytnúť vlahu. ˇKeď jej je priveľa, naháňa s rovnakovu vervou slimákov, a bude sa do krvi hádať, ak niekto povie, "pomalý slimák". Tak rýchlo by úrodu nezlikvidovali ani hladné napoleonské vojská, ako mrňavý slimáčik.

Záhradkár sa stará, oberá húseničky, aby sa mohol so svojou vyvolenou pobozkať pod rozkvitnou čerešňou, jabloňou, hruškou, jahodou či čímkoľvek, čo poskytne prísľub bujného kvitnutia a množenia /či pokusov o tie smiešne párové pohyby , len tak, pre radosť z pohybu/.

Výsledok je, každý vie, veľmi neistý. Napriek tomu venujeme veľmi mnoho času tomu, čo mu prináša vybitie energie a nádej, že čo keby sa tento rok zadarilo a úrodou zahrnieme celé okolie /ktoré si za chrbtom zanadáva, lebo zaváranie má málokto v obľube/. Úchylne si predstavujeme, že plod našej práce budú ocenené.

Kdeže. Keby sme randili, či aspon šli na amatérsku kávu, dali by sme svetu to, po čom je dopyt. Porozumenie, objatie, priateľské poplieskanie po ramene, olíznutie ucha či rany na duši .

Záhradkári všetkých krajín, polepšite sa!