vztah na pracovisku - po 5 mes

Pred casom som pisal o dileme, ako nalozit vo firme so situaciou, ked sa nam dvaja dali dohromady. A pod tym blogom sa aj celkom rozbehla diskusia. A bolo to presne ako u nas vo firme, polovica ludi ma nazor, nechat ich napokoji. Druha polovica zdiela nastavenie, ze jeden musi prec.
Ako sme to vyriesili my?

Tak v prvom rade, tym ze ti dvaja nepracuju priamo pri sebe, a pracovne medzi nimi neprebieha nejaka priama interakcia, nechali sme to plynut. Len sme ich varovali, ze ak bude ich vztah dovodom vzniku nejakych novych trenic na pracovisku, zacneme to riesit. Ale .. vzdy je ale, najstarsia mudra hlava povedala:
- deti, hladajte si pracu, ak ma vas vztah prezit, nemozete takto zostat spolu pracovat v jednej firme.

Vsetci sme sa zacudovali, a prislo aj dovysvetlenie:
- ak tu budete obaja pracovat, zvysite si sancu na rozchod. A ked sa rozidete, nebudete tu chciet byt s tym druhym. Zacne sa blbe obdobie vyhybania sa jeden druhemu, a aj kolegovia, ktori su dnes s vami, sa ocitnu v blbej pozicii. A ja si nechcem vyberat, s ktorym z vas dvoch sa budem resp nebudem bavit.

Vsetci sme sa zasmiali a dnes pisem blog o pokracovani. A nebudem to natahovat, rozisli sa.
A nastalo presne to, co bolo predpovedane. Predtym par mesiacov chodili na obed spolu, k tomu nejaka ta partia kolegov v ich veku. Rozchod sposobil, ze dnes sa snazia vyhybat nielen ti dvaja, ale aj celkovo obedy sa stali logickou a logistickou hadankou.

Takze preto pisem tento blog, aby som oznamil, ze na zaklade tejto skutocnosti sa priklanam k strane, ziadny vztah na pracovisku. Nezalezi na tom, ze som pred mesiacmi bol ten, ktory bol za vztah na pracovisku. Ked dnes vidim ako ich rozchod rozdrbal dalsie funkcne vazby vo firme, lutujem ze som sa ich zastal.