Končím s ním!

S ním teda končím, to po.ral! a aj tá oná!...
Nevýhoda siesty pri otvorenom okne nad chodníkom. Po tej drsnej hláške nasledovali zoznam politikov, s ktorými slečna končí. Podľa mňa, nič si s nimi ani nezačala, pravdepodobne o jej existencii nevedia. Hlas ľudu, hlas boží, však, tak teda, v duchu a rozhodne nie nahlas si zosumarizujme, s kým všetkým sme strašne zatočili a skončili.

To sa počas života nazbiera. Najprv asi s Winnetuom, potom s Old Chatterhandom. Neskôr s ich autorom, v puberte sa obzvlášť zle znáša, že niekto tak troška /veľmi/ klame.
No a prešli roky, kedy sa niečo začínalo aj končilo len v hlave. Celkom strašné roky, kedy si človek myslel, že život končil s ním, a že mu to treba oplatiť.

Krásne roky uvedomenia si svojho stredu. Jedinečnosti. Bez potreby točiť s čímkoľvek okrem vlasov na natáčky. Dopriatie si toho, čo v tejto spoločnosti je príležitosťou pre všetkých pápežskejších než pápež, ukazovať prstom. Keby mali odvahu , tromfli by ma))) ale, že je ľahšie odsudzovať, ako verejne závidieť...

No a teraz už nie je nikto, s kým dramaticky končím. Život nie je vojna, nebojujem za svoje práva, ani za prírodu, a vôbec nie o chlapa. Ktorý mi má prísť do života, tak vplynie ako záhradnícky dáždik. Nie búrka nie hromy blesky, nie antická tragédia.

Končiť môžem ešte s Leom. Zobrať úlohu v trojhodinovom filme, to sa predsa nerobí.