Predurčenie

Naježím sa pri tej predstave. Byť vopred k niečomu určený ako sliepka k znášaniu vajec, je príšerné.

Niekto v mladosti vedie bujarý život, a v jeho okolí si ho už inak nechcú pamätať. Je zaradený, a punktum. Už sa u neho predpokladá, že ľahko skĺzne do neprijateľnej polohy. Ležmo, v cudzej posteli či na prívetivej lavičke v parku.

Škatuľkovanie pozná každý, kto sa presťahoval, budoval život ďaleko od detstva, od mladých rokov. Príde na návštevu a užasne, že je stále za nezrelého tvora, s ktorým mávajú hormóny.

Problém je, že aj ja priraďujem, podvedome, vlastnosti, a to aj cudzím ľuďom. Proste, podľa mena. Napríklad, mám pocit, že každý Peter v mojom živote je kamarát. Iba. Ďalšie meno mám spojené so zradou. Iné s egoizmom, s nestálosťou, ... Viem, je to postihnutie, robím si to sama. Určite nemôžu byť s menom spojené rovnaké vlastnosti, ako ani ľudia narodení v rovnakí deň nemôžu byť ako dvojčatá.

Rozum hovorí, že treba ku každému pristupovať ako k originálu.
Skúsenosť hovorí, že to bude rovnaký gýč.

No vlastne, som chcela vedieť, či napríklad máte skúsenosti, že napríklad, Terky sú dobré milenky, Hanky dobré kuchárky, Lojzovia slibotechny, Ferovia drsňáci...

Ľudia nie sú cez kopirák, ani z 3D tlačiarne, tak prečo mám pocit, že podobnosť nie je náhodná?