Kolegovia s benefitmi - Colleagues With Benefits
Naučiť sa odborne vylizovať Bobriu šťavu z Bobrieho údolia netrvalo Medveďovi dlho. Ešte pred ukončením skúšobnej doby bol preradený na zodpovednejšiu pozíciu. Išlo o miesto zásobovača vo firme v Čiernej húštine. Zázračný elixír pre dámske potešenie, vlastná prírodná kozmetika podniku, sa predával ako teplé rožky po trojdňovom štátnom sviatku. Túžil síce po nejakom zodpovednejšom fleku a v duchu sa už videl ako napríklad nakladač hrubých klátov alebo zasúvač polien do obrieho strúhača, ale v podniku platila neúprosná firemná kultúra. Platilo to nielen pre kariérny postup ale predpisovala aj povinný dress code. A tá mu spečatila jeho ďalší osud.
Citujem z manuálu: "Každý vercajg sa chráni iba hladkým koženým púzdrom a v žiadnom prípade nie je prípustné prekrytie nástroja neupravenou prírodnou kožušinou." Bobrice neboli ochotné si vyholiť aspoň vkusný trávnatý koberček smerujúci do Bobrieho údolia, tak Genitálne Riaditeľstvo urobilo s nimi krátky proces. Do desiatich minút boli na ulici aj s holou, pardón, chlpatou pravdou.
Medveď vedel, že sám nevyprodukuje potrebné množstvo prírodného elixíru na pokožku dám všetkých vekových kategórií. Cítil, že v pozícii zásobovača dlho nevydrží. Bol síce dostatočne tvrdohlavý, ale po deviatom pokuse vytlačiť zo seba aspoň kvapku oleja, vercajg opakovane vystreľoval zo seba už len teplý vzduch. Aj ten pripomínal iba slabnúce kúdoly tabakového dymu z ošťanej kubánskej cigáry. Predsa len bez svojích Bobríc mu išla manuálna práca iba ťažko.
Ako som minule vravel, Medveď bol poriadny fiškus. A úprimne. Kto by sa v tej Húštine zbytočne nadrel. Poslal preto tajnú objednávku cez Alisexpress na litrík kvalitného matrošu, sťaby základ pre vegánske pleťové mlieko, zaručene bez sóje a vajec. Lenže na ďalekom východe mali sexuálne pracovné prázdniny, všetci z vysoka súložilili na nejaké zásielky do EU. Náš Medveď nechcel zostať zahanbený a preto vyhútal priam diabolský plán. Spoliehal sa na brigádnikov, teda na pár mladých Zajacov priamo z Afriky, ktorí by mu vypomáhali za nocľah a kradnutú mrkvu zo susedného Zelovocu. Tí sú pracovití, majú veľké vercajgy a nevadí im, že pár kvapiek zázračného oleja od nich pôjde na charitu.
Mladí Zajačikovia boli ochotní pre kúsok sladkej maškrty urobiť čokoľvek. Leštili si svoje vercajgy od rána do večera. Až im žilky išli prasknúť na hlavičkách z toľkého leštenia. Ani príplatky si za nadčasy nepýtali. Normálne si užívali svoju prácu ale produkciu hojivého olejčeka akosi čoraz viacej zanedbávali. Kým Medveďovi nedošlo, že si Zajačikovia užívajú v práci pre vlastné potešenie. Keďže Bobrice boli definitívne preč, občas si požičali cudzí vercajg na tieto hry. No hrozná pracovná morálka!
Ako hlavný zásobovač musel zakročiť. "Nebudete sa tu len tak na verímboha celé dni trtúliť! Odteraz vždy vypustite dávku oleja zo vercajgov, keď vás k tomu vyzvem! A pekne všetko sem do kýblika". Bola ďalšia pracovná skúsenosť, predácky ovládať výstreky, i keď zatiaľ len cudzie.
Vedel, že priamy predaj na Farmárskom trhu by bol pre neho ale aj pre potencionálne zákazníčky omnoho príjemnejší. Bol však na správnej ceste k tomu, aby odďaľovanie výroby olejčeka mal pod úplnou kontrolou. Predstavoval si, že stojí vo vlastnom stánku na trhu s nalešteným náradím. Pristavujú sa u neho pred pultom zákazníčky, ktoré si samé načapujú z olejčeka. Tie šikovnejšie aj priamo do pusy. A on s tým zázračným elixírom na počkanie natiera všetky tie kozy a kozičky. A pár kvapiek by potajomky rozotrel aj na krídlach netopierov, ktoré má na dosah svojich labiek.
Ale to je už ďalšia zastávka na tŕnistej ceste zrodu Mrdveďa, ktorú vám predstavím nabudúce.