Muži nie, to tak rad čitam

Priebežne podľa etáp svojho života som na amatéroch. Už asi aj 15 rokov.
Niekedy aktívne, niekedy pasívne.

Niekedy je to ale obzvlášť ťažké pochopiť, že samotný muž je tu niečo ako vyvrhel spoločnosti, úchylák vyššej kategórie.

Nie že by sa ma to nejako hlboko dotklo, ale musím priznať , že sme tu ako nechcená časť ľudstva.

Každý ma svoj život, svoje úspechy aj neúspechy, ktoré majú vplyv na jeho správanie.

Ma svoje názory, svoj zmysel pre humor, spravodlivosť a čestnosť

A niekedy ponúka viac, ako sa dá opísať v par pismenkach alebo navnimat cez selfie z prednej kamery mobilu.

Usmev prosím. Život je potom krajší.

Oveľa krajší, keď sa smeje spolu s niekym, a ani to neznamená, že z toho bude hneď erotic story.

Alebo jednorazovka.

Ale rozumiem aj príbehom tých, ktorí dali šancu a sklamali sa. Dostali stiahnuté fotky, v skutočnosti si vypočuli iný príbeh ako ten v správach.

A tak sme všetci v jednom vreci. A je tam naozaj tesno, lebo veď tých chudák samotných mužov je tu veľa .

Dať príležitosť sa nerovná automaticky byť sklamaný.