Som lovec

"O svoju zbraň sa musíš starať pravidelne!" Zaznelo to nespočetný krát na výcviku. Je to jediná vec, na ktorej by ti malo naozaj záležať. Berie a zároveň aj dáva život.


Ak práve nemáš čo robiť tak si ju vytiahneš, poťažkáš i pohladíš. Denne kontroluješ či funguje správne. Aby ťa v náročnej chvíli nebodaj nesklamala. Sem-tam na vhodnom mieste si ju nabiješ, namieríš a vystrelíš. Môže to byť niekedy jediná rana, ktorá doletí presne do cieľa. Ty máš radšej opakovačku. Pre úžasný pocit keď z nej môžeš krátkymi salvami páliť. Prináša ti to väčšiu radosť.


Cez okno bliká jasné modré svetlo obrazovky. Sedí pred počítačom a pravačkou pevne stíska ovládač, ľavou občas niečo vyďatlí na klávesnici. Je na love.

Snaží sa dostať sa na dostrel k Červenej. Už ju niekoľko dní prenasleduje cez húštinu jednotiek a núl. Spočiatku bola z neho trochu nervózna. Možno aj málinko vyplašená. V jeho rukách zahliadla čosi veľké. V skutočnosti si nebola úplne istá, či to bola naozajstná. Ležala v koženom puzdre. Iba na špičke sa lesklo niečo podozrivé. Asi hlaveň. Aj keď nebola namierená. Zatiaľ nie na ňu.

Taktika mu celkom zaberá. Okolitá príroda zrazu stíchla, akoby niečo tušila. Z termosky rozvoniava silná čierna káva. Horká ako realita sama. Jej vôni nedokáže odolať. Zreničky sú úzke. Sústredené na reč tela, ktoré je už tak blízko, že jeho teplo cíti na pokožke. Pozerá sa mu do očí.

Všetky zmysly majú prepnuté na najvyšší prevodový stupeň. Autopilot je dávno umlčaný, ruky a nohy pripravené konať. Uši počujú šifru hlboku ukrytú v slovách. Tie nie sú teraz nijako podstatné. Špička jazyka chce cítiť tú známu chuť. Túži rozlúštiť vzorec, ktorý tajomne vibruje slano aj sladko zároveň.

Zrazu ju zachváti hlad. Dostáva chuť na surové mäso. Vychutnať si ako pod tlakom svojich bielych hryzákov vystrekne číra teplá šťava rovno na jazyk. Kto je lovec a kde sa ukrýva lovený?


"Budem tvoja, ak mi donesieš domov mamuta! Prichádza zima a ju chcem prežiť v teplej posteli s tebou tak, aby nás čoskoro nevypoklonkovala núdza do mrazivej fujavice."


Byť lovcom je aj o zodpovednosti. Nielen za svoje činy. Občas aj za cudzie životy aj za prežitie iných. Som tu stále prikrátko na to, aby som mal jasno v tom, či zostalo vonku dostatok mamutov a teplých jaskýň vnútri. Odvážia sa súčasní digitálni lovci vytasiť svoju zbraň aj v realite mestskej džungle, alebo si radšej leštia hlavne bez skutočného výstrelu ukrytí v bezpečí za klávesnicou ?