Vylízať tanier je neslušné!

Málokto odolá potenciálnemu zážitku, ak na podnety frontálne útočia zo všetkých strán. Niektorí si vedome vyhľadávajú situácie, keď sú do hry zapojené všetky vnemy. Moju detskú izbu nerozrýpala zúrivá divá sviňa. Preto mám základy slušného správania v pamäti navždy klinovým písmom vyryté od maminej obratnej varechy. Ide o spoľahlivejšie médium ako sú terajšie usb kľúče alebo spomienky uložené v oblakoch. Dilema či zostať v akceptovaných spoločenských normách, alebo posunúť hranice mierne ďalej, je potom ľahko na svete.


Pozerám sa na čerstvé mäso. Podľa ružovo-červenkastej farby na hlbokom záreze tipujem, že bude "medium rare". Vekovo v úplnej harmónii s mojimi preferenciami. Nazvime tento spôsob prípravy amatérskou hantírkou jednoducho "milf-made".

Ruky mám zatiaľ vo východiskovej polohe. Spočívajú na bielej plachte. Servírovanie je minimalistické. Pre očami prevláda kontrast bielej a čiernych dizajnových prvkov. Farba servírovanej pochutiny nenásilne vyniká. Akoby vydávala príkaz, vdýchni do seba tú ľahkú vôňu a nakloň sa ku mne bližšie. Slinné žľazy pod jazykom, ale dokonca aj na jeho špici, sa samovoľne prepínajú na turbo produkciu ako nos nasáva molekuly, ktoré sľubujú blížiacu sa rozkoš.


Prsty kŕčovito hľadajú miesto, kam by sa okamžite zaborili. Drsná ľanová plachta ich nekompromisne posiela naspäť do reality. Zostanú zatiaľ bez pohybu. Vychutnávam si kúzlo okamihu. Pozerám sa na ňu iba a pomaly dýcham. Spôsob prípravy umožňuje vyniknúť tvaru, ktorý je akoby stvorený pre bohov pôžitku. Teraz ju však mám pred sebou ja a dnes bude iba moja. Bezchybne vykrojené krivky zaoblené do ideálneho tvaru, ktorý je stvorený aj pre pevnejší stisk mojimi rukami.

Detailne si predstavujem, ako tú gurmánsku nádheru budem spočiatku iba prstami hladkať. Neskôr si ju opatrne chytím do dlaní. Stane sa to až pred okamihom, keď sa k nej priblížim. Ústa mám od nej už len niekoľko centimetrov a cítim jej sálajúce teplo na vlhkej sliznici mojich pier.

Jemný tlak končekmi prstov vyčaruje z nej grandióznu šťavu, ktorá sa leskne na záreze. Úplne samovoľne vyteká. Viem, že keď skončím a nikto cudzí sa nebude pozerať, vylížem všetku šťavu do sucha. Ty sa na mňa pozeráš a užívaš si pohľad na moju radosť, bez ohľadu na to, že oči vidia niečo neslušné. Predstavuješ si možno, že o chvíľu budem mať špičku jazyka hlboko zaborenú niekde inde...

Teším sa na neodvratný gastro orgazmus, aký som už dávno nemal.

Vynárajú sa mi spomienky z detstva, keď som ešte nechápal, prečo sú pri stole niektoré, inak veľmi príjemné aktivity, nevhodné. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aká silná je vaša seba kontrola v situáciach, ktoré sú síce trochu "cez čiaru" ale ľahké porušenie zaužívaných pravidiel zároveň prináša radosť a uspokojenie niektorých zmyslov?