Verím, veríš, veríme...

Nečítať, ak si hľadáš len vaginu/penis na zavolanie!

Patrím do skupiny tu prítomných, ktorým sa už v minulosti podarilo tu nájsť známosť takú, ktorá dala presne to človeku po čom túžil. Tesne po rozvode som sa tu registrovala ešte pod iným nickom. Zo začiatku som bola skôr zhrozená z tu prítomných jedincov. Tie správy o ničom som ani neotvárala. Medzi odpadom boli vždy aj perly. Správy, cez ktoré sa dalo ľudsky komunikovať, kde žena bola ženou a muž mužom. A potom raz cinkla taká nevinná správa ale veľmi zdvorilo sformulovaná. To človek hneď zbystrí pozornosť. Vety pomaličky jedna za druhou, a celý čas v tajomnom balení. Nikde sa neponáhľať, iba si vychutnávať vety z ktorých cítite že tu k stretnutiu dôjde. Naša komunikácia dokonca prebiehala s vykaním čo jej intimitu znásobovala. Každý deň sme sa tešili jeden na druhého a ďakovali okolnostiam, že sme na seba natrafili. Vymenili sme si fotky. Bolo to z oboch strán jednoznačné áno. Potom sme sa dohodli na telefonáte. Ten bol tiež úžasný. Sfarbenie hlasu a slovíčka vyslovené do uší. Celé sa to posunulo o niečo vyššie a zvedavosť pracovala na plných obrátkach. A držali sme sa vykania. A potom došlo aj k stretnutiu, dokonca s malým faux pas, lebo na dohodnutom mieste boli dve kaviarne a jasné že každý sme vošli do inej. Po krátkom telefonáte sme sa dohodli, že on prejde ku mne. A zrazu stál pri mojom stole. V duchu som vyslovila znovu áno. Rozprávali sme sa naozaj veľmi dlho. Poznáte to, keď prestanete vnímať čas. Tie stretnutia ktoré nasledovali boli vždy úžasné, naplnené. Trvalo to toľko, koľko mohlo, Príliš veľa kompromisov a zbytočné časové prestoje zo subjektívnych dôvodov spravilo svoje. To nie teraz, a nie tu. Možno v inom načasovaní by to fungovalo perfektne a dlho-dlho. Kto sa v tomto našiel, ten vie, ten kto nie nech nezúfa ale hľadá ďalej.