chcieť/môcť, potrebovať/musieť

Priznám sa, naštvala som tým mraky ľudí, tak ste tu tiež v poradí. Naučila som sa hovoriť "nie, nepotrebujem". Obzvlášť divné je to v materiálnom ohľade, ktorý je na prvý pohľad zrejmý a hodnotiteľný.

Veľmi ľahko sa podlieha názornému príkladu. Vidím dvoch ľudí, ako sa milujú, no hádajte čo? Zrazu mi to strašne chýba. Pamäť tela je zákerná, pripomenie vám dotyk, to nepopísateľné blaho, ktoré človek vníma telom aj dušou. Takže, radšej sa nepozerám, aby som tu neslintala, ked mi nemá kto utrieť pusu, prípadne vytrieť dlážku, keby bolo slintanie na všetkých frontoch intenzívne.
Keď ale vidím ohromnú vilu, myslím skôr nato, kto by mi tam umýval okná, než že by som tam chcela žiť.

S milovaním je to podobne ako s jedlom. Nepatrný rozdiel je, že aj ked máme pocit, že pokrm nepotrebujeme, prežitie závisí od potravy, čiže, musíme.

No, a darmo ja chcem, ked sa mi z výšin osud smeje, že chcieť je fakt málo. Môžem urobiť nejaký ten krok, ovšem, treba dobre nasmerovať, lebo poniektoré vedú do pr..preč, kam sme nechceli. Môžem ísť v ústrety tomu, čo chcem. Nie pobiehať do kruhu. Keby som veľmi potrebovala, tak musím k cieľu položiť mnoho krokov.

Majstri v umení žiť hovoria, že aj najdlhšia cesta sa skladá z malých krokov.

Nie skočiť na lep.