Spol s v.o.

Pristúpil k nej zo zadu a pomaly jej začal vznikať do análu, ktorý si jednou rukou rozťahovala. Lačne sa na neho dívala a nechápala, prečo zrazu taká jemnosť. Dobre predsa vedel, že nie je prvý, ktorého mala za poslednú pol hodinu v prdeli. Natiahla ruky za seba, aby ho uchopila za boky a prudko si ho k sebe prirazila. Nechcela totižto, aby péro na ktorom akurát jazdí a ktoré dokonale vypĺňa jej čvachtajúcu kundu, vykĺzlo.

"Poďme!"

"Mrdaj ma presne tak, ako mrdáš tú svoju kurvu!"

Pred tým ako začnete nadávať, tak nie. Neocitli ste sa v poviedkovej sekcii, len potrebujem explicitný erotický obsah.

Zároveň sa prudko ochladilo a človeku sa krv nahromadená v rozkroku, pomaly začína vracať naspäť do hlavy a začína premýšľať. No a melancholická nálada posledných dní, ktoré by sa pokojne dali prirovnať ku "koncu sveta", ma v tom len utvrdzuje. Utvrdzuje v tom, že je toho nejako moc. Moc mrdania, šústania, nakladania, honenia ... v dvojici, trojici, štvorici, n-tici.

Samozrejme, že ako správny amatér, taktiež zastávam názor, že mrdania nie je nikdy dosť. No teraz mi však ide o iné.

Na základe posledných blogov a komentov, som si všimol, že nie som sám, kto vníma a cíti, že sme sa stáli imúnnymi na bežný, jemný dotyk. Dotyk udalostí, úsmevov, pohľadov, ... . Už nám nestačí rozopnutý gombík na ženinej blúzke, odhaľujúci jemný lem krajkovej podprsenky. To s nami už nič nerobí. Potrebujeme "explicitný erotický obsah", vrážajúci stoporenú rozkoš do všetkých našich "otvorov". Škemrajúc o ďalšiu a ďalšiu dávku, ako nejaký feťák.

Stala sa z nás "Spoločnosť so vzrušením obmedzeným" (viď názov blogu).

Viem kde sa nachádzam a prečo sem ľudia chodia. Nejedná sa teda o reakciu na niečo odtiaľto, ale o pohľad do bežného života. Aj môjho bežného života.

Som o to vďačnejší, že sem chodia niektorí ľudia, nielen zízať na "diery", ale budovať vzťahy. Vzťahy, v ktorých sa nachádza pochopenie, úcta, podpora, podpichovanie, ale aj "vyťahanie za uši". Jedným slovom priateľstvo.