Hanblivosť

Vekom sa to dosť prudko posúva. K tej nehanblivosti. Potom, v rámci sebareflexie, keď človek nechce nechať napospas pohľadom vekom dozreté telo, to už nie je hanblivosť, ale slušné vychovanie, lebo, strašiť ľudí a brať im ilúzie o večnej mladosti, sa nepatrí.

Sú ale situácie, kedy sa tak nejak človek obnažuje, lebo musí. V saune. Na mamografii. U gynekológa ani nehovorím, tam dá k nahliadnutiu naozaj najhlbšie vnútro, estetika sem, estetika tam.

No a ešte som donútená prezliekať sa na verejnosti, v horách. V zime som sa snažila v nejakej studenej chodbičke medzi záchodom a kuchyňou, horská chata šetrí priestormi. To bolo kedysi. Dnes, než dôjdem tak do štvrť cesty, už môžem žmýkať vrátane ponožiek všetko. Bol výnimočne jasný, studený deň, slnko už začalo hriať, a tak som odhodlane vybrala z batoha príjemne suché, dala to nahrievať na lavičku, a mokré vyvešala po okolitých kríkoch.
Opaľovala som sa v podprsenke a vyrušil ma, - nie, nie medveď. Zdola sa vliekol chlap. V šoku zostal stáť, a ja som nevedela, čo teraz. Nakoniec som pochopila, že chce dáme nechať čas, nech sa zaodeje a neuráža jeho zrak.

Navliekla som si teda chrbtom k nemu mokré tričko, lebo presun k suchému bol smerom k nemu, asi by omdlel od strachu, že sa na neho vrhne poloobnažená tetka. Presunul sa opatrne okolo, ani nepozdravil, a ked sa stratil v lese, s úľavou som si to hnusné studené mokré vyzliekla.

Ešte som ho stretla hore, dopíjal pivo, ale, nemý bol stále.

Ta som stále v rozpakoch, lebo neviem, či som mu to nezavinila ja, ostatní zdravili normálne)

Ďakujem za počítadlo znakov. Sľubujem autorovi zlepšenia, že sa pred ním za odmenu obnažovať nebudem.