Spev vtáka

Všimli ste si? V tomto ročnom období nám spievajú svoje symfónie tí vtáci bez peria.

Niektorí len rockové pasáže, niektorí iba výkrik do tmy ako ked sa zo spánku strhne kuvik. Niektorí drsne "Poďme na to!", iní jemne oťukávajú " Iste sa nudíš ako ja".

Je to tak, cítia dlhú zimu. Po lete majú potrebu udržať nejaké to teplúčko, spomienku, pocit rozochveného tela, explóziu túžby, hladenie vody, všetko to, čo bolo príjemné a stratilo sa. Plážové lásky vyvanuli, rýchle známosti aj rýchlo skončili a zima je dlhá, bez flirtov akási bezútešná. Zrejme preto je tá aktivita omnoho vyššia, zrejme strach zostať sám je silná motivácia dokonca po rokoch si spomenúť, po desaťročí sa tváriť, že sme sa rozišli len pred chvíľkou, obzvlášť, ked sme spolu vlastne nikdy neboli pár...

Je to tak, jelene majú ruju a sú nebezpečné každému okrem tej, kvôli ktorej odháňajú všetkých ostatných samcov.

Na leto sme skoro zabudli, zima ešte nenastala, je také divné obdobie krvavých západov slnka a šmykov na spadnutom lístí, obdobie kochania sa farbami a čakania na Zázrak, je čas počúvať spev vtákov, ktorí nelákajú na hniezdo, iba chcú v našom hniezdočku prezimovať, aby na jar vyleteli.

Stále platí, aký fták, taký spev.