O dôvere

Niekto verí hneď až slepo, naivne. Iného dôveru si nezískame ani odriekaním prísahy v stojke na hlave. Taká jednoduchá a pritom taká krehká. A úplne nevyhnutná pri niečom takom intímnom, takom idúcom s kožou na trh ako sex. Nie nadarmo sa hovorí – povedz mi ako si bol milovaný a ja ti poviem ako sa miluješ.

Rozmýšľam, ako to mám s dôverou ja.

Moje mladšie ja bolo zúfalo naivné. Verila som a ignorovala ten malý zvláštny pocit, ktorý mi našepkával, že niečo nie je v poriadku. Verila som v čisté úmysly až do chvíle, kedy mi pravdu nepovedal niekto do tváre. Boli to nepríjemné skúsenosti. Keď sa priateľ zmenil na lovca, ktorý sa vystatuje svojou trofejou.

Dnes ráno vstávam do sveta, kde si myslím, že ľudia hovoria pravdu, alebo aspoň to čomu veria, že je pravda. Svoju naivitu som si nechala ale pridala som k nej obozretnosť. A používam ich tak, aby mi slúžili k tomu čo potrebujem. Čo je výhoda, ale aj na škodu. Totižto, ja by som si rada o sebe myslela, že som dobrý človek a v mojej logike, dobrí ľudia nepodvádzajú svojich manželov. Takže môj mozog vymyslel skvelý sebaklam. Môžem si o sebe myslieť, že som dobrý človek, ak nebol môj priamy úmysel podvádzať. Takže, ak je muž múdry, vymyslí plán ako tento môj naivno sebaochraňujúci systém využiť. Príde s návrhom ako – kúpim ti análny kolík a dám ti ho osobne, vyzlečieš si predo mnou nohavičky a odovzdáš mi ich, potrebujem fotografku, nafotíš mi akty, pôjdeme len do sauny... a nič medzi nami nemusí byť.

Problém je v tom, že niekedy vystrčí rožky tá moja temná stránka, ktorá chce od vzrušenia a sexu viac ako misionára a fajku, ktorá chce aby sa stalo viac a presvedčí ma, že je to naozaj také nevinné. Predsa ideme len do sauny.

Niektorí amatéri sú priamo úprimní. Takých mám veľmi rada. Povedia jasne o čom im ide. Chcú zasunúť a nerobia okolo toho okolky. No však takí nemajú šancu prejsť cez môj filter sebaobrazu. Niektorí sú hráči. Hrajú sa, hádžu udičky a čakajú čo sa chytí. S nimi je zábava. Mentálne preťahovanie spôsobujúce vlhko, až kým nepretiahnu čo si ulovili.

Tu na amatéroch však narážam na problém. Ako rozlíšiť, ktorý je ktorý? S mojím ledva sprevádzkovaným radarom pocitov a intuície, často hlásiacim chyby, alebo riziko zaznamenaným, až keď sa celý systém zrúti. Že vraj skúsenosť je neprenosná a dá sa na to prísť len tým ťažkým spôsobom a to nechať sa oklamať, využiť. A tak sa pýtam samej seba koľko lekcii potrebujem, aby som sa poučila. A čo vy? Dôverujete si?