Je krásne, dlhé

voľno, sviatky sa umiestnili ideálne, okrem predajní snáď nikto nejde do práce, je čas na čokoľvek . Napríklad vypotiť chrípku. Pekne osamote.

Ono totiž nie je príliš motivujúce, ak ženatý, hoci tvrdí, že s manželkou nežije, kupuje darčeky a trávi čas sviatkov s ňou. Nielen sviatky, ale aj celé tie prípravy, nech všetko vyzerá dobre, ako vždy, návštevy príbuzných, plány na oslavy na prelome rokov...
Tomu sa hovorí, že spolu nežijú?

Neviem, aké výhovorky používajú iní muži , okruh mojich ženatých nápadníkov sa dožaduje pochopenia faktu, že by si s ženou museli rozdeliť majetok... No a presne v tom okamžiku som mimozemšťan, lebo v tom nevidím logiku. Z môjho pohľadu nemilovaná žena hospodári s jeho majetkom, užíva si výhody spoločných dovoleniek, osláv, rodinných stretnutí, a tá, ktorej chce sľúbiť hory doly musí byť sama , nedostane ani náhradný termín, pokým je o panáčka záujem v pôvodnej rodine...

Sviatok si urobím, kedy sa podarí, kalendár príliš veľkú rolu nehrá. Smola je, že je omnoho viacej času zvážiť, či mi vyhovuje stretnúť sa koncom januára, kedy si "vzorní" manželia odkrútia rodinné záležitosti a zatúžia po zmene.

Chápem, zákusok.
Tak zas o rok.