Nerovný súboj

Mal som výčitky, že som kamaráta @Karessa Hynka, poslal do nerovného súboja proti 120 kilovej gorile, vyzbrojeného iba humorom, veľkým pérom a malou dávkou sarkazmu.

Amatérska česť mi to nedovolí a tak sa pripájam do súboja proti "Pánovi Zemetrasenia", "Gumenému Kladivu" a "Smykľavej pästi" ...... Tu-du-du-duch-tu-dúúúú! Charoonovi!

Moje verše, však budú skôr o sklamaní ako hneve. Skôr o sebareflexii, ako utešovaní. Kto by zároveň hľadal v texte vtákov, kundy a šukanie, bude si musieť prečítať báseň môjho spolubojovníka @Karessa.

--------------------

Zlomená peruť

Nie, nie som anjel, čo nad niekým bdie,
Čo stará sa, aby v bezpečí bol,
Čo dáva pozor, aby predstavy tie,
Že slušný som človek, nadobudol!

Ty chcela si lásku a bezpečie tiež,
No prahol som po uznaní,
A tak ja hlupák, vravím Ti, bež!
Hoc človek si slabý a doráňaný!

Pália ťa rany, stravuje hnev,
Ten ktorý dávno, zamkla si už,
Dere sa z teba a prebúdza rev,
V duchu si vravíš: "Už žiadny muž!"

Sú to už roky, čo zliali sa v čas,
Životom šla a nechcela nič,
Robila všetko, by vyhla sa zas,
Mužom čo vlastnia, cukor a bič!

Zrazu však prišiel, sladší jak med,
Nádeje svoje, v neho si vložila,
Prebudil v tebe, vášen jak kvet,
Čo v rannej rose, pomaly ožíva!

No nie je vše zlato, ten blyštiaci kov,
Čo núti ťa odložiť bdelosť,
Srdca ten spln, sa prehupol v nov,
Keď sekol ťa rázne a ukázal smelosť!

"Myslel to vážne?" ... "Či bol to len skrat?"
"On chcel ti pomôcť?" ... "Myslel to tak?"
Odpoveď nevie a nechce ju znať!
Lež, zlomil ti kridlo! ... a spôsobil pád!