Muška jednom zlatá...

Mám rád prechádzky v "cudzích" mestách. Najmä v zahraničí.
Poznáte to?
Taký ten zvláštny pocit úplnej slobody a prirodzenosti.
Nikto si nevšíma a nerieši mňa, ja neriešim nikoho, len vnímam tú energiu. Ľudia chodia hore dole, občas sa nám s niekým skrížia cesty, niekedy aj viackrát, s niekým ideme jednou cestou dlhší čas, ak máme rovnaký cieľ a chceme vidieť, zažiť a spoznať to isté.
Niekedy cestou k cieľu zmeníme na chvíľu smer, vojdeme do uličky,ktorá nás zaujala. Občas je slepá a na konci nie až taká zaujímavá ako sa zdalo, občas v nej nájdeme niečo zaujímavé čo sme ani nečakali. Niektorá je dlhšia, iná kratšia. Môže zmeniť úplne náš cieľ a môže nás tiež utvrdiť v Tom,že cieľ sme mali správny a vrátime sa na pôvodnú cestu.
Chvíľu ideme vedľa niekoho, chvíľu za niekým alebo pred niekým, občas ideme v dave, inokedy sa slobodne rozbehneme.
Na chvíľu si aj sadneme na lavičku alebo na kavu, vypustíme z hlavy cieľ a len tak bez výčitiek oddychujeme. Nestratili sme záujem o cestu ani cieľ, len sme ľudia..
Pozeráme okolo seba, hľadáme to pekne a zaujímavé, snažíme sa čo najviac si užiť chvíľu a zobrať si z nej to najpríjemnejšie.
Dôjdeme k cieľu a zistíme,že dokážeme objaviť oveľa viac a ovládne nás túžba objavovať ďalšie ciele.
A sme šťastní 😊

Aj ja som šťastný, odkedy som objavil to najkrajšie miesto na podobné "potulky" - pre mňa som to ja sám a môj zivot. To čo viem a chcem zažiť pri tulani sa po mestách, to viem, chcem a dokážem zažívať celý život, vždy, všade a vo všetkom, stačí spoznať samého seba, byť k sebe úprimný a hlavne prirodzený. A vnímať ...