Nezabudnuteľné kávičkovanie

Mali ste aj vy už také stretko pri káve, na ktoré z nejakého dôvodu v živote nezabudnete?
Ja som mala dohovorené stretnutie na území Maďarska, s mužom tam žijúcim. Mali sme sa stretnúť pred jednou cukrárňou. Ja som vždy dochvíľna, takže som sa celkom prekvapila že on tam dorazil tiež presne. Bod preňho.
Privítal ma so slovami, že cukráreň je zatvorená. Navrhol mi, že pôjdeme jeho autom do kaviarne, ktorá bola o kus ďalej.
Poviem Vám pravdu, že nerada si sadám k cudziemu do auta, veď jeden nikdy nevie. A aj sa mi to trošku teraz aj potvrdilo.
To auto bolo dosť opotrebované. S tým by problém nebol. Ale keď otvoril dvere, aby som nasadla, bolo na sedadlo hodené niečo ako igelit, lesklé neidentifikovateľné:) Pri prevodovke káble rôzneho typu, farby dĺžky, izolačná páska. Keď privrel dvere, zvonku na okne po celej dĺžke tesniacej gumy zarastené machom. Takým cca. dvojročným.
Pýtam sa ho : Koho je toto auto? No, môjho deda.
Iba som ticho sedela, a rozmýšľala, že hádam nie toto je moja posledná cesta s nejakým psychopatom:))
Našťastie sme za 10 minút dorazili ku kaviarni a aj sme si dali kávičku.
Počas nášho rozhovoru mi vysvetľoval, že preto prišiel na tom aute, lebo nechce ukázať ihneď svoje, nakoľko v dnešnej dobe sa hodnotí muž podľa auta, šiat a kreditky.
Ja som mu na to odpovedala, že mňa v prvom rade zaujíma charakter, a ten jeho dnes u mňa neprešiel.
Do smrti nezabudnem na ten pocit v tom aute, kde som sa videla ako v tom najhoršom severskom kriminálnom príbehu:)))