Ty kokos.. Keď už tu je aj absencia toho je***teho kamaráta ktorý ťa vždy doviedol zodpovedne a s najlepšou vierou do sra*iek prúserov a trapasov, pretože po podaní ruky si tvoj mozog jednoducho prestane robiť svoju prácu, tak to zrazu s plnou gráciou dokážeš krásne zvládať aj sám.. Zrazu po prebudení sa u bizóna či čo to vlastne leží vedľa teba nie je ako ukludniť pocit viny a studu tým že si povieš jeeežiš s ním už nepijem. Do čoho ma zase uplietol… Zrazu pomaly a bolestne zistíš že si stačí podať ruku s kamoškou nadržanosťou a odísť spolu za melódie atmosferickej indiánskej flauty či čo to je za nástroj, ktorú má na starosti kamoš rumík, a zrazu ste IQ-free traja v jednom aj bez neho…Nepríjemné nemať na koho tieto excesy zvádzať v tých najkritickejších momentoch… Jednoducho si človek musí priznať že nie je vyvolený vyššou rasou a poverený epickou misiou zachrániť planétu ale je rovnaký vypnihlav ako každý. Už len jedno je možno horšie a to, že na koľko je to bežný jav u drvivej väčšiny, stále neexistuje podporná skupina alebo krúžok ktorý by nás učil s tým niečo robiť.