Piatkový mood

V piatok mám chuť robiť zlé veci. Zakázané... (seba)deštrukčné? ...hriešne. A tak zájdem do podniku, plnom čiste osobnej nostalgie, dám si drink a pozerám na miesta, ktoré vo mne kedysi vyvolávali bolesť. Dnes už nie, práve som si to overila a som na seba hrdá, že som sa posunula. Slastné spomienky na to, ako sme tu strávili s ním jeden dobrodružný večer, ktorým sa začal náš "vzťah" plný takmer nekonečných a nezdolateľných peripetií. Ten pocit splynutia a až zarážajúcej blízkosti, po akej prahnete celý život. A potom pád ilúzií a ponaučenie. Že nešlo o vzťah, ale o lekciu. Hrajú skvele a hudba zmýva posledné chute ho vidieť, cítiť blízko, počuť jeho chrapľavý hlas. Volal mi zvyčajne po polnoci. Už vtedy mi to mohlo docvaknúť. Dvojhodinové telefonáty o všetkom a o ničom. Kto by nechcel takúto intimitu, také prepojenie... No prebudenie bolí a zasiahne človeka nepripraveného. Na to sa nedá nijako prichystať. A tak sedíte v podniku, kde ste sa zoznámili, ale srdce už nevynecháva beat, srdce aj iné orgány sú pokojné a tešia sa na... na to pekné, na to úplne nové, čo má prísť.